Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       31. január 2003 Európa zostáva nejednotná, čo sa týka Iraku Daniel Raus Európa zostáva v postojoch k Iraku rozdelená. V centre pozornosti zostáva vyjadrenie podpory Spojeným štátom zo strany ôsmich predstaviteľov európskych krajín, ku ktorému sa, ako deviate, pripojilo aj Slovensko. Aké sú reakcie a aký význam sa tomuto kroku prikladá? Rozdelenie Európy alebo pokus o zachovanie vzťahov medzi Európou a Amerikou? Podľa zástancov vyjadrenia podpory Spojeným štátom vo vzťahu k Iraku je list ôsmich európskych predstaviteľov dôležitý a pozitívny, pretože pre starý kontinent sú kľúčové vzťahy s Amerikou. Podľa kritikov je naopak zbytočný a nešťastný, pretože rozbíja krehkú jednotu v európskej zahraničnej politike. Vzniká tým paradoxná, ale jednoduchá diskusia: na jednej strane je Washington, na druhej Francúzsko a Nemecko. Niektoré krajiny sa stotožnili s postojom Ameriky, iné nie. Jedna skupina kritizuje rozbíjanie transatlantických vzťahov, druhá rozbíjanie európskej jednoty. V skutočnosti ide skôr o princípy. Všetci súhlasia s tým, že iracký režim je zlý. Má sa proti nemu zasiahnuť, alebo má všetko bežať tak, ako doteraz? Washington je presvedčený o správnosti prvého postoja. Preto prezident George Bush na stretnutí s jedným zo signatárov listu, talianskym premiérom Berlusconim, krok ôsmich ocenil: AUDIO: „Som veľmi vďačný premiérovi a ďalším predstaviteľom európskych krajín, ktoré vyjasnili problém, že Saddám Husajn je jasnou hrozbou pre mier“. George Bush vyhlásil, že vojenská akcia je iba nástrojom na zvrhnutie Husajnovho režimu, nebude to vojna proti irackému ľudu: AUDIO: „Ak by sme pristúpili k vojenskej akcii, za jednotkami budú nasledovať dodávky potravín a liekov pre obyvateľov Iraku. Zvíťazíme samozrejme vojensky - ak budeme musieť, ale súčasne chceme zabezpečiť mier“. Taliansky premiér Silvio Berlusconi je známy proamerickými postojmi. Napríklad na pražskom summite NATO jasne ocenil prínos Spojených štátov pre Európu v minulom storočí. Podobne sa vyjadril aj teraz: AUDIO: „Nikdy nezabudneme, že za našu slobodu, demokraciu a prosperitu sme dlžníkmi Spojených štátov. Takže pre nás nie sú Spojené štáty iba spriatelenou krajinou, ale garantom našej demokracie a slobody“. Washington chce na budúci týždeň zverejniť spravodajské informácie, ktoré majú byť dôkazom o nebezpečnosti irackého režimu. Či sa ale podarí presvedčiť Francúzsko, Čínu alebo Rusko (ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN), to je otázka. Práve z tohto dôvodu je pre Ameriku list z Európy mimoriadne dôležitý. Tvrdí to aspoň Raymond Tanter, ktorý pôsobil v administratíve prezidenta Reagana: AUDIO: „List z Európy považujem za nesmierne dôležitý pre americký cieľ zabezpečiť diplomatickú podporu pre koalíciu ochotných, ak by použila silu na oslobodenie Iraku“. Námestník amerického ministra zahraničných vecí Richard Armitage povedal, že Washington by mal pri vojne v Iraku podporu 21 krajín. Ďalšie dve desiatky štátov by otvorili svoj vzdušný priestor. Žiadnu konkrétnu krajinu Armitage nemenoval, citlivá je totiž najmä tichá podpora krajín v oblasti Perzského zálivu. A tie určite zatiaľ nechcú byť menované. Bývalý námestník poľského ministra obrany Radek Sikorski vidí v liste ešte jeden rozmer. Viaceré európske krajiny, podľa neho, odmietajú povýšenie nemeckej či francúzskej zahraničnej politiky takpovediac do šľachtického stavu politiky celoeurópskej. AUDIO: „Signál je viac politický ako vojenský, pretože vojensky si poradí Amerika sama. Myslím si ale, že Amerika potrebuje spojencov predovšetkým pre Irak po Saddámovi, aby udržala mier. Vtedy bude európsky príspevok dôležitý. Ale samozrejme, politický podtón listu znie: sme so Spojenými štátmi bez ohľadu na to, čo hovoria Nemci a Francúzi“. Kriticky sa k celej záležitosti postavilo viacero krajín. Okrem samotného Nemecka a Francúzska tiež Rakúsko, Luxembursko či nečlen Európskej únie: Nórsko. Najhlasnejšie hovorí však Grécko, ktoré je momentálne predsedníckou krajinou. V tamojších novinách sa dvihla vlna kritiky, ktorá označila list napríklad za „8 klincov do tela Európy“. Šéf gréckej diplomacie George Papandreou sa nevzdáva snahy o hľadanie spoločného európskeho postoja: AUDIO: „Grécko bude pokračovať v snahe o jednotný postoj Európskej únie – a povedal by som, nielen únie, ale aj nových členov a kandidátskych krajín“. Je ale otázka, či má jeho snaha nádej na úspech. V otázke Iraku sa totiž postoje Európanov zrejme zjednotia až keď bude po všetkom – teda až po vojenskom zásahu. Je to taký osvedčený európsky zvyk.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...