Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       4. február 2003 Turecko hľadá odpoveď na žiadosť Washingtonu o spoluprácu pri útoku na Irak Gabriel Sedlák Niektoré krajiny, na ktoré sa Spojené štáty obrátili so žiadosťou o spoluprácu v prípade vojny proti Iraku, odpoveď už našli. Čiastočne to platí aj o Slovensku, ktorého vláda súhlasila s otvorením vzdušného priestoru pre spojenecké lietadlá pre prípad útoku na Irak. Zamýšľané vyslanie chemickej jednotky do Zálivu musí odsúhlasiť aj Národná rada. Pozornosť sveta sa však, zrejme právom, sa sústreďuje viac na diskusiu, ktorú vedú politici v Turecku, členskej krajiny NATO, ktorá s Irakom priamo susedí. Už dávnejšie je z Turecka počuť názory, že tento spojenec Washingtonu sa na prípadnej vojne proti Iraku bude podieľať iba symbolicky. Vzhľadom na to, že Turecko priamo susedí s Irakom, nikto asi neočakáva, že by mali tureckí vojaci pochodovať do porazeného Bagdadu a to ešte na čele víťaznej aliancie. Na druhej strane sa dalo očakávať, že Američania budú chcieť využiť strategické susedstvo svojho spojenca v NATO. Turecký parlament sa chystá odpovedať na americkú žiadosť o spoluprácu v prípade útoku na Irak a nemá to jednoduché, skôr naopak. Turecko je jedinou krajinou Atlantickej aliancie, ktorej obyvateľstov je moslimské. Nepochybne aj to sa podpísalo pod skutočnosť, že štyria z piatich Turkov odmietajú vojnu proti Iraku. Tureckí politici sa snažia svojim voličom situáciu vysvetľovať. Toto sú nedávne slová tureckého premiéra Abdulláha Gula. AUDIO: „Chcem jasne povedať, že najviac mohol prispieť k mieru Irak. Najväčšia zodpovednosť spočíva na Iraku, nanešťastie iracké vedenie urobilo chyby v posledných 10 či 15 rokoch, čo viedlo k slzám a krvipreliatiu.“ A na podozrenia, že Turecko do svojich úvah zahrnulo aj možný profit, vyplývajúci z kontroly ropných nálezísk v Iraku, reagoval šéf vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja Redžep Erdogan. AUDIO: “Sme za teritoriálnu integritu Iraku. Nechceme, aby sa iracký ľud vzdával svojich práv. Prírodné bohatstvo Iraku patrí irackému ľudu.” S teritoriálnou integritou Iraku súvisí aj historické dedičstvo, ktoré Turecku vo vzťahu k Iraku komplikuje situáciu. Ide o to, že obe krajiny spájajú početné kurdské menšiny žijúce na ich územiach. Ankara sa obáva, že v dôsledku väčšieho pohybu v susednom Iraku, vyvolaného vojnou, budú chcieť tamojší Kurdi vlastnú autonómiu, čo by mohlo mať z pohľadu Turecka neblahý vplyv na Kurdov, žijúcich na juhovýchode krajiny, hlavne pri hraniciach s Irakom. Kurdskí separatisti vedú v Turecku boj za nezávislosť bezmála dvadsať rokov, pričom jej za obeť padlo asi 30 tisíc ľudí. Američania požiadali Turkov nielen o možnosť využívať letecké základne, ale aj územie krajiny na presun svojich jednotiek, aby mohli v prípade potreby otvoriť severný front. Predseda vlády Abdulláh Gul viedol včera konzultácie s hlavným opozičným lídrom Denizom Baykalom. AUDIO: „Nachádzame sa v kritickom bode, myslím tým irackú krízu. Informovala som pána Baykala o poslednom vývoji. Znovu opakujem, tento týždeň je kľúčový.“ Líder vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja Redžep Erdogan dnes varoval, že turecké záujmy môžu byť ohrozené, ak by jeho krajina nepodporila Spojené štáty v možnej vojne proti Iraku. Erdogan povedal, že ak by sa Turecko nepodieľalo od začiatku na vojenskej operácii, mohlo by neskôr prísť o možnosť ovplyvňovať výsledok. Ako dodal, ak je vojna nevyhnutná, Turecko sa musí snažiť prispieť k dosiahnutiu mieru čo najskôr.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...