[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 18. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



5. február 2003

Colin Powell zverejnil dôkazy o Iraku

Daniel Raus

Americký minister zahraničných vecí Colin Powell vystúpil v Bezpečnostnej rade OSN s dôkazmi o tom, že Irak nesplnil rezolúciu č.1441. Zmyslom jeho prejavu, považovaného za najdôležitejší v jeho diplomatickej kariére, je presvedčiť spojencov a členov Bezpečnostnej rady o potrebe použitia sily voči Iraku.

Šéf amerického State Departmentu Colin Powell urobil dlho očakávaný krok. V Bezpečnostnej rade OSN predložil dôkazy o tom, že bagdadský režim nesplnil rezolúcie OSN. Jasné dôkazy žiadali spojenci Washingtonu, ktorí majú pochybnosti o tvrdeniach, že Bagdad je v spojení s teroristickou organizáciou al-Káida, a že má zbrane hromadného ničenia.

Colin Powell použil satelitné fotografie a zvukové záznamy, ktoré preukazujú, že Bagdad nespolupracoval s inšpektormi a neprejavil vôľu po vlastnom odzbrojení. Ako Colin Powell dodal, dôkazové bremeno bolo pritom na Iraku:

AUDIO: „Bezpečnostná rada uvalila bremeno spolupráce a odzbrojenia na Irak, nie na inšpektorov, aby hľadali, kde Irak skrýva zbrane. Inšpektori sú inšpektori, nie detektívi“.

Colina Powella sprevádzal v Bezpečnostnej rade aj šéf CIA George Tenet. Už pred zasadnutím sa hovorilo o tom, že spravodajská služba poskytla niektoré informácie s pocitom veľkej obete, pretože to vážne ohrozí jej schopnosť získať citlivé údaje v budúcnosti.

Zvukové záznamy ukazovali, že iracká armáda zámerne skrývala a premiestňovala zbrane pred príchodom inšpektorov. Režim ukrýval dokonca dôležité osoby, s ktorými chceli inšpektori hovoriť. Husajnov režim vytvoril dokonca osobitný výbor na monitorovanie inšpektorov, ktorý vedie viceprezident Tahá Jasín Ramadán. Malo to jediný zmysel, ktorý vyjadril Colin Powell takto:

AUDIO: „Irak nikdy nemal záujem spolupracovať“.

Colin Powell použil satelitné zábery a videozáznamy, ktoré analyzovali experti, pracujúci s podobným materiálom dlhé roky. Fotografie dokazovali, že Irak naďalej má zbrane hromadného ničenia a nevzdal sa svojho nukleárneho programu. Colin Powell tiež poskytol informácie o tom, že irackí predstavitelia udržiavali kontakty s teroristami, ktorí boli v priamom spojení s al-Káidou. Záverečnú časť svojho vystúpenia venoval Colin Powell porušovaniu ľudských práv zo strany Husajnovho režimu. Jeným z najvážnejších (ale zďaleka nie jediným) bolo použitie nervového plynu proti Kurdom v roku 1988. Vtedy zomrelo 5000 ľudí. Colin Powell dodal: "Husajn nič nezastaví, kým niečo nezastaví jeho". Irak dostal rezolúciou 1441 poslednú šancu, ktorú nevyužil.

O dôležitosti terajšieho stretnutia Bezpečnostnej rady svedčí skutočnosť, že z 15-tich členských štátov tam 12 poslalo svojich ministrov zahraničných vecí. Všetko prebiehalo v napätej atmosfére. Včera sa ju pokúsil ešte zvýšiť iracký prezident Saddám Husajn, keď nečakane vystúpil v televízii, čo nebýva jeho zvykom. Povedal, že nemá zbrane hromadného ničenia, ktoré sa, podľa neho, aj tak nedajú ukryť, a že nemá ani vzťahy s al-Káidou – keby ich mal, tak by ich vraj neskrýval.

Na strane Washingtonu je Veľká Británia. Presvedčiť ale ďalších stálych členov Bezpečnostnej rady (Francúzsko, Rusko a Čínu) nebude jednoduché. Francúzsky prezident Jacques Chirac tesne pred stretnutím Bezpečnostnej rady opätovne podporil žiadosť, aby inšpektori dostali viac času:

AUDIO: „Myslím si, že by sme mali počkať. Prijali sme stratégiu, ktorou sú inšpektori. Mali by sme im dôverovať. Taký je môj postoj a verím, že je to postoj všetkých, a že by sme im mali dať toľko času, koľko potrebujú“.

Dodajme, že práve Francúzsko prišlo pred hlasovaním o poslednej rezolúcii 1441 s myšlienkou dvojfázového postupu: najskôr vytvorenie podmienok pre inšpekcie a až potom odobrenie vojenského postupu. Prezident Chirac pritom nikdy vojenskú akciu neodmietol.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print