Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       7. február 2003 Otázniky nad povojnovou stratégiou Washingtonu v Iraku Anna Šišková Washington pripravuje možné povojnové scenáre vývoja Iraku, ktoré okrem iného predpokladajú 18 mesačnú okupáciu americkou armádou a civilného správcu pre Irak. Nie je žiadnym tajomstvom, že Washington zvažuje možné scenáre vývoja v Iraku po páde režimu Saddáma Husajna a ráta pritom aj s možnosťou, že k vojne vôbec nedôjde. Ide predovšetkým o demokratickú alternatívu voči súčasnému diktátorskému režimu. Hoci samotné plánovanie tajomstvom nie je, podrobnosti plánov na verejnosť preniknú len občas. Informácie sa objavujú v niektorých denníkoch s tým, že americká administratíva ich oficiálne nepotvrdzuje. Denník New York Times minulý mesiac informoval o plánoch predpokladajúcich 18 mesiacov trvajúcu vojenskú okupáciu Iraku, počas ktorej budú krajinu viesť americkí vojenskí velitelia spoločne s civilným správcom. Americkí velitelia by mali mať rozhodujúce slovo v bezpečnostných otázkach a starali by sa o to, aby nevypukli sektárske, alebo etnické boje. Civilný správca by sa naopak staral o obnovu ekonomiky, škôl a infraštruktúry. Správy však neobsahujú žiadne náznaky o tom, kto by civilného správcu menoval – Spojené štáty alebo Organizácia spojených národov? Takisto nie je zrejmé, či by vznikla dočasná iracká vláda, ktorá by fungovala v rámci prechodu od okupácie do vzniku parlamentnej demokracie. Podľa Galena Carpentera, odborníka na zahraničnú politiku z Katovho inštitútu, sa zatiaľ americkí odborníci nedokážu zhodnúť na tom, kto by dočasnú vládu mohol viesť bez toho, aby vznikli podozrenia, že je len obyčajnou bábkou v rukách Američanov: „Hlavný problém Washingtonu je, že chce niekoho, kto má dobré meno a nie je len Saddámom Husajnom v pokornom a oddanom vydaní. Inými slovami – ďalší člen skorumpovanej bagdadskej elity, ktorá vedie Irak od nastolenia Husajnovho režimu.“ Carpenter pritom dodal: „Nie je ľahké nájsť niekoho, kto by bol z pohľadu Washingtonu zodpovedný a kto by bol dôveryhodným irackým lídrom. Washington musí byť veľmi opatrný, aby si nevybral niekoho, kto by bol považovaný za bábku v rukách Spojených štátov.“ Podľa informácií, ktoré sa objavili na verejnosti, Pentagon podporuje, aby mala v akejkoľvek prechodnej vláde silné postavenie exilová iracká opozícia, ktorá je zjednotená v Irackom národnom kongrese. Ministerstvo zahraničných vecí si naopak myslí, že v irackej opozícii existujú priveľké názorové rozdiely na to, aby mohla efektívne riadiť krajinu. Iracká exilová opozícia mala doteraz pri vytváraní svojho vedenia len veľmi malé úspechy a nenavrhla nikoho, kto by mohol viesť dočasnú vládu. Niekoľko možných mien sa však objavilo v amerických denníkoch. Hovorí sa o Ahmedovi Kalábím, bývalom bankárovi s americkým vzdelaním, ktorý má podporu ako u niektorých predstaviteľov Pentagonu, tak aj u niektorých členov amerického Kongresu. Ďalším je Adnan Pachači, bývalý minister zahraničných vecí Iraku, ktorý žije v exile. Obaja sa však zdráhajú robiť akúkoľvek kampaň vo svojom mene, keďže nechcú narušiť krehkú jednotu irackej exilovej opozície. Hassan Jal Attyáh, bývalý iracký diplomat a redaktor londýnskeho irackého časopisu tvrdí, že veľa členov irackej opozície si myslí, že reči o novom irackom vodcovi dnes vyvolávajú obvinenia z presadzovania vlastných záujmov. „Akékoľvek diskusie o novom lídrovi, alebo novej frakcii v skutočnosti nahrávajú do kariet Husajnovmu režimu, ktorý predstavuje ľudí, spolupracujúcich s Washingtonom ako osoby presadzujúce vlastné záujmy a nie záujmy Iračanov. Presadzovanie jedného, alebo druhého mena pre nás nie je dobré. Najlepšie by bolo vytvoriť tím, ktorý pomôže pri transformácii Iraku z diktatúry na demokraciu, tím, v ktorom by boli Kurdi, šiíti, sunniti, vidiečania, obyvatelia miest, všetci.“ Okolo možnej prechodnej vlády existuje viacero neznámych. Washington sa zatiaľ zrejme rozhodol, že sa nebude pokúšať o vytvorenie dočasnej vlády pred možnou inváziou a to aj napriek tomu, že ho o to spočiatku žiadala iracká exilová opozícia. Konkrétne riešenie otázky budúcej irackej vlády zrejme príde na rad až potom, čo sa rozhodne o možnej vojenskej akcii proti Iraku a tá sa môže začať už čoskoro.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...