Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       10. február 2003 Saudská Arábia popiera, že chce vypovedať amerických vojakov Daniel Raus Americký denník New York Times v sobotu zverejnil článok, podľa ktorého chce Saudská Arábia po skončení konfliktu v Iraku vypovedať amerických vojakov. Základne v tejto krajine sú osobitne dôležité pre stabilitu celej oblasti. Milióny moslimských pútnikov prichádzajú v týchto dňoch do Mekky, ktorá leží v kolíske islamu, Saudskej Arábii. Práve táto krajina je jednou z najrozporuplnejších na Blízkom východe. Jej kráľovská rodina sa vyhlasuje za spojenca Washingtonu, podľa kritikov ale v skrytosti podporuje radikálne organizácie. V kľúčových situáciách je spojencom Západu, ale demokraciu – teda základný princíp Západu – dlhodobo ignoruje. Výsledkom je rastúce napätie v celej spoločnosti, ktoré hrozí raz prerásť do otvorenej revolty. Čosi podobné sa kedysi stalo v Iráne, kde prozápadný a osvietený autokrat šach Réza Páhlaví jedného dňa padol a na jeho miesto nastúpili krutí protagonisti islamskej revolúcie, ktorí sú tam dodnes. Nečudo, že saudskoarabská kráľovská rodina sa takéhoto scenára mimoriadne obáva. V americkej tlači sa v týchto dňoch objavili šokujúce informácie, podľa ktorých sa Saudská Arábia chystá po zmene režimu v Iraku vypovedať americké jednotky zo svojho územia. Súčasne s týmto krokom by mala ísť demokratizácia krajiny. Ľudia by mali mať možnosť voliť si zástupcov do miestnych samospráv a neskôr aj do parlamentu. Celý proces vytvorenia základných demokratických mechanizmov má byť pomerne dlhodobý, mal by trvať 6 rokov. Spočiatku by zrejme nemali volebné právo ženy a existovali by viaceré obmedzenia, týkajúce sa kandidátov. Oficiálne kruhy kráľovskej rodiny uvedené informácie popierajú. Tvrdia, že ide iba o hypotetické špekulácie, a poukazujú na to, že Washington zostáva dôležitým priateľom Rijádu. Napokon, americkí vojaci sú na saudskoarabskom území od vojny v Perzskom zálive na základe rezolúcie OSN. Pozorovatelia dávajú podobné úvahy do súvisu s celkovou zmenou pomerov v oblasti po páde Saddáma Husajna. Je vysoko pravdepodobné, že americkí vojaci sa budú starať o stabilitu Iraku, a práve to by mohlo viesť Rijád k žiadosti o ich odchod zo Saudskej Arábie. Dôvodom americkej prítomnosti sú totiž momentálne práve obavy z možného útoku Iraku. Faktom zostáva, že Západ opakovane žiada kráľovskú rodinu o reformy. V krajine, ktorá má najväčšie zásoby ropy na svete a je schopná diktovať svetové ceny tejto suroviny, panuje totiž chudoba, a tú využívajú radikálne skupiny. Vrcholom ľadovca boli teroristické útoky na New York a Washington. Z 19-tich islamských radikálov pochádzalo 15 zo Saudskej Arábie. Narodil sa tam aj arciterorista Usama bin Ládin, ktorý za jeden z dôvodov svojho boja proti Spojeným štátom označoval americkú vojenskú prítomnosť vo svojej domovine. On sám bol ale tiež zarytým nepriateľom saudskoarabskej kráľovskej rodiny, najmä po tom, čo sa dozvedel, že jej tajná služba sa ho pokúšala fyzicky zlikvidovať. Vráťme sa ale ku zmenám a zavedeniu volebného systému. Rijád poukazuje na odvrátenú stranu demokratizácie. V momente, keď si začnú ľudia voliť svojich zástupcov, dostanú sa totiž okamžite do vedenia krajiny islamskí fundamentalisti. Ich popularita je (na rozdiel od kráľovskej rodiny) vysoká. Takže sa stane presne to, čomu sa chcel Západ vyhnúť. Paradox Saudskej Arábie je teda podobný, ako v iných islamských štátoch: viac demokracie znamená v súčasnosti viac radikalizmu a menej stability. Americkí predstavitelia uvádzajú, že nemajú žiadne oficiálne informácie o plánoch Rijádu. Bezpečnostná poradkyňa prezidenta Condeleezza Riceová podčiarkuje, že Saudská Arábia zostáva blízkym spojencom Washingtonu v oblasti. Nemenovaný americký predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Reuters, ale tvrdí, že tak či tak príde po irackom konflikte zmena – a možno aj redukcia – amerických síl v Saudskej Arábii. Vyše 2 milióny moslimských pútnikov teda prišli aj tento rok do Mekky. Otázka Iraku je vraj v ich rozhovoroch aj modlitbách najčastejšia. Nepochybne tušia, že celú oblasť čakajú v budúcich mesiacoch vážne zmeny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...