Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       12. február 2003 Súčasná kríza NATO je vážnou, ale nie prvou v jej histórii Anna Rausová V posledných dňoch je popri Iraku, či práve v súvislosti s ním, témou číslo jeden Severoatlantická aliancia. Médiá hovoria o jednej z najväčších kríz NATO v jeho histórii a americký minister zahraničných vecí Colin Powell použil dokonca slová o otáznej budúcnosti aliancie. Táto kríza však nie je prvou. V novembri zažila Praha historický summit NATO, na ktorom Aliancia pozvala do svojich radov sedem nových krajín, medzi nimi i Slovensko. Len o pár mesiacov neskôr vystriedali lesk a slávu najsilnejšieho politického a vojenského zoskupenia sveta demonštrácie v západoeurópskych metropolách proti vojne v Iraku. Slovné prestrelky na oboch stranách Atlantiku sú na dennom poriadku, spochybňuje sa lojálnosť Nemecka voči NATO, americký prezident George Bush vychádza zo západoeurópskej tlače a sloganov demonštrantov ako sprostáčik so siláckymi rečami, z Washingtonu sa zasa hovorí o starej - teda francúzsko-nemeckej a novej - východnej, postojovo nádejnej Európe, na čo prichádzajú z Paríža a Berlína zasa podráždené reakcie. Napätie v aliancii však nie je ničím novým. Začiatkom 80. rokov, v kritickom období Studenej vojny bola Západná Európa svedkom masových protestov proti rozmiestneniu rakiet Pershing a rakiet s plochou dráhou letu vo svojej časti kontinentu. Na rozdiel od týchto spontánnych demonštrácií pripomeňme, že za železnou oponou sa tiež konali vtedy masové protesty proti Pershingom, avšak povinné, pre školákov i zamestnaných. História aliancie je plná otrasov, hovorí aj Ingo Peters z Centra pre transatlantickú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v Berlíne: AUDIO: „Celú históriu aliancie možno charakterizovať ako históriu kríz. Samozrejme každá bola ale iná“. Kríza začiatkom 80. rokov vypukla po reakcii Západu na novú hrozbu vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorý rozmiestnil vo svojich satelitoch rakety SS-20, schopné zasiahnuť Západnú Európu. NATO sa rozhodlo pre protiopatrenie v podobe nových amerických rakiet – mali byť rozmiestnené vo Veľkej Británii, v Taliansku a vo vtedajšom Západnom Nemecku. Jeho obyvatelia však proti tomu masovo protestovali a nakoniec prispel celý spor k vládnej kríze, ktorá stála Helmuta Schmidta kancelárske kreslo. Jeho nástupca Helmut Kohl bol myšlienke rozmiestnenia rakiet verný, tak že k nemu po jeho zvolení v roku 1983 došlo. Podľa komentátorov to odvrátilo rozdelenie NATO a dokonca prispelo k pádu komunistického systému. Aliancia zažila aj iné spory. V roku 1986 odmietlo Francúzsko americkým vojenským lietadlám používať jeho vzdušný priestor pri bombardovaní Líbye. Vtedy išlo o odvetu Washingtonu za bombový útok na diskotéke v Nemecku, pri ktorom zahynuli dvaja americkí vojaci. Francúzsko vetovalo tiež mnohé ciele bombardovania počas leteckých útokov na Juhosláviu v roku 1999, k značnej nespokojnosti Spojených štátov. Azda najväčšiu krízu však aliancia zažila keď Francúzsko vystúpilo z jej integrovanej vojenskej štruktúry. Následne sa ústredie NATO presunulo do Belgicka. Vtedajší prezident Charles de Gaulle zastával názor, že NATO je príliš pod kontrolou Američanov a chcel upevniť nezávislosť Paríža vo vojenských a jadrových záležitostiach. V nasledujúcich rokoch de Gaulle presadil odsun jadrových zbraní aliancie z Francúzska, stiahol z nej francúzske námorné sily a v roku 1966 vystúpilo Francúzsko z jednotného vojenského velenia NATO. De Gaullove kroky hodnotí Bruno Tertrais z Francúzskej nadácie pre strategický výskum: AUDIO: „De Gaulle si v tom čase myslel, že jednotné vojenské velenie nebolo opodstatnené tak ako v minulosti a po druhé, že vojenská integrácia bola spôsobom pre Spojené štáty, ako si udržať istý stupeň kontroly nad členmi aliancie“. Napriek tomu zostalo Francúzsko politickým členom aliancie a ako hovorí Tertrais, NATO sa podarilo zostať jednotným zoči-voči najrôznejším krízam v jeho histórii: AUDIO: „Nepamätám si žiadnu krízu od založenia aliancie v roku 1949, ktorá by sa dostala až k bodu rozpadu. My všetci máme tendenciu zveličovať takéto krízy a to preto, že nedokážeme dať fakty do historických súvislostí. Žiadna krajina zatiaľ z aliancie nevystúpila, žiadna nikdy nespochybňovala oprávnenosť jej existencie, pokiaľ si pamätám“. Experti teda aliancii zatiaľ nepredpovedajú ani zánik ani zmeny. Otázka je, ako dokážu spojenci vyriešiť najnovšie spory okolo takej vážnej otázky, akou je Irak.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...