Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       13. február 2003 Hans Blix bude referovať o Iraku v Bezpečnostnej rade OSN Daniel Raus Šéf inšpektorov OSN Hans Blix vystúpi zajtra pred Bezpečnostnou radou OSN. Jeho správa a nasledujúce rokovanie môžu rozhodnúť o postupe voči Iraku. Všetko ale prebieha v napätej atmosfére, poznačenej rozdielnymi názormi spojencov. Čas pre Irak sa kráti, to je často opakovaná veta, najmä zo strany Washingtonu. Kedy ale čas pre Irak definitívne vyprší, o tom sa zatiaľ nehovorí. Vystúpenie šéfa inšpektorov Hansa Blixa v Bezpečnostnej rade OSN môže byť jedným z momentov, ktoré rozhodnú. Aj keď šéf americkej diplomacie Colin Powell hovoril v Kongrese Spojených štátov o ďalšom postupe skôr všeobecne, naznačil, že zásadný obrat by mohol byť už iba otázkou dní: AUDIO: „Dúfam, že v nadchádzajúcich dňoch sa nám podarí upriamiť pozornosť OSN na pôvodnú rezolúciu a na ďalšie rezolúcie, ktoré môžu byť nevyhnutné na uspokojenie politických potrieb jednotlivých krajín“. Samotný Colin Powell bude na Blixovom vystúpení osobne prítomný. Bol to tiež on, kto pred vyše týždňom sám hovoril v Bezpečnostnej rade a predložil dôkazy proti Iraku. Aj toto vystúpenie sa považovalo za jeden zo zlomových bodov – ak bolo pred ním na irackých hodinách o 5 minút 12, po ňom už to bolo o 3 minúty celá. Keď bude teraz odchádzať zo zasadnutia Bezpečnostnej rady Hans Blix, zostane do kritického momentu, obrazne povedané, jediná minúta. Nádejou režimu Saddáma Husajna sú spory medzi spojencami. Keď dáme na bok ich emociálnu stránku, ako aj otázku ich motivácie, zostávajú dve predstavy. Jednu majú Spojené štáty a Británia, druhú Francúzsko a Nemecko (ktoré síce nie je stálym členom Bezpečnostnej rady – a teda nemá ani právo veta, v súčasnosti ale rokovaniam predsedá). Podľa angloamerického postoja dostal Saddám Husajn poslednú šancu, ktorú nevyužil. Teraz už nemôže prísť nič, okrem účtovania. Francúzi a Nemci súhlasia s tým, že Irak nesplnil ani poslednú rezolúciu, aj po vyše desaťročí ťahaníc mu však chcú dať ďalšiu šancu. Američania sa pýtajú: dokedy majú tieto šance prichádzať? A čo je ešte vážnejšie, neveria v úspech nového odkladu. Rovnaký postoj má Španielsko, ktoré je momentálne členom Bezpečnostnej rady. Jeho zástupca v OSN Inocencio Arias poukazuje na to, že kritickým problémom zostal iracký postoj nespolupráce: AUDIO: „Stačí poslať iba desiatku alebo dve desiatky inšpektorov, ak by bol iracký režim ochotný spolupracovať podľa rezolúcie 1441 – a všetko by sa vyriešilo“. Dodajme, že predstavou Francúzov a Nemcov je poslať do Iraku viac inšpektorov – asi ako keby ste vypočúvali zločinca a dúfali, že ak jeden detektív nedosiahol jeho priznanie, určite sa to podarí 50-tim detektívom. Zvyšovanie počtu detektívov ale nemení zásadnú vec, ktorou je nespolupráca vypočúvaného. Posledná rezolúcia OSN (č.1441) pritom predpisuje Iraku práve obdobu spomenutého priznania. Na strane Francúzov teda možno nie sú argumenty, sú tam ale Rusko a Čína, nehovoriac o takých členoch Bezpečnostnej rady, akým je napríklad Sýria. Čínsky veľvyslanec v OSN Wang Čing-fan poznamenal, že francúzsky návrh obsahuje niektoré dobré myšlienky na zefektívnenie inšpekcií: AUDIO: „Zodpovednosťou nás v OSN je: ako vyriešiť problém tak, aby sa dosiahol konsenzus? To je naším cieľom, pretože vieme, že ak chceme, aby bola Bezpečnostná rada silnejšia a mala väčšiu autoritu, potrebujeme jednotu“. V stávke je teda dôveryhodnosť a autorita Bezpečnostnej rady OSN, ktorej zloženie naďalej zodpovedá situácii v časoch studenej vojny. OSN navyše čaká ďalší problém. Okrem Iraku je totiž horúcou otázkou Severná Kórea a jej nukleárny program. Vo Viedni odpovedal šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Muhamad el-Baradej na otázku, ktorý problém je vlastne vážnejší, keďže Severná Kórea, na rozdiel od Iraku zrejme jadrovú zbraň už má. AUDIO: „Oba problémy vyvolávajú rovnaké obavy a oba je potrebné riešiť tvorivo a rozhodne“. Vráťme sa ale k Iraku. Predpokladá sa, že Hans Blix vo svojej správe spomenie nedostatočnú spoluprácu irackého režimu a faktické porušenie rezolúcií, ktorým sú napríklad rakety (al-Samúd II a al-Fatáh) s preukázateľne väčším ako 150-kilometrovým doletom. Je ale možné, že požiada o viac času pre inšpektorov. Či ho dostane, to je otázka. Čas na irackých hodinách je totiž alarmujúci a zastaviť ich zrejme nemožno.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...