Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       14. február 2003 Vatikán proti vojne v Iraku Daniel Raus Svetoví štátnici sa rozchádzajú v otázke vojenského zásahu voči irackému režimu. Do diskusie vstúpil aj Vatikán, ktorý je proti vojne, na rozdiel od talianskeho premiéra Berlusconiho. Ak príde vojna v Iraku, bude spravodlivá? Túto otázku si kladú viacerí štátnici a myslitelia. Kladie si ju aj Vatikán, a zdá sa, že má zápornú odpoveď. Problém zapadá do všeobecnej dilemy, ako sa správať voči diktátorom? Izolovať ich, ignorovať, alebo s nimi spolupracovať? Počas studenej vojny, prakticky až do kosovskej krízy sa spravodlivá vojna viac menej stotožňovala s vojnou obrannou. Inými slovami: krajina má právo brániť sa, keď ju niekto napadne. Nemá ale právo takzvane zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu. Kosovo bolo prvým prípadom, keď NATO zasiahlo mimo územia členských štátov. Poukazovalo pritom na morálnu povinnosť zastaviť diktátora, ktorý vraždí vlastných obyvateľov. Tento postoj vtedy odobril aj Vatikán a Slobodan Miloševič skončil v Haagu. Pohľad na spravodlivú vojnu napokon zmenil aj 11.september, keď sa objavil celkom nový obraz nepriateľa: už to nemusí byť štát, stačí skupina vrahov, ktorú diktátor iba nepriamo podporuje. Prvou obeťou sa stali Spojené štáty a práve tam sa zrodila idea takzvaného preventívneho útoku. Vatikán poslal do Iraku sprostredkovateľa kardinála Rogera Etchegaraya s pápežovým posolstvom prezidentovi Saddámovi Husajnovi. Etchegaray sa stretol s vicepremiérom Taríkom Azízom aj s najtvrdším zástancom protizápadnej línie viceprezidentom Ramadánom. V bagdadskom kostole svätého Jozefa chaldejského celebroval omšu a pozdravil veriacich tradičným „salám“: AUDIO: „Pokoj vám, drahí priatelia, úzkosť, v ktorej žijete, rastie. Modlime sa za mier v Iraku a na Blízkom východe. Amen“. Chaldejská cirkev uznáva autoritu pápeža a jej príslušníkom je aj vicepremiér Azíz, ktorý odišiel do Vatikánu na stretnutie s pápežom a do Assisi na modlitby za mier s tamojšími františkánmi. Dodajme, že kardinál Roger Etchegaray má bohaté skúsenosti z oblasti Blízkeho východu. Má 80 rokov, je teda iba o 2 roky mladší ako Ján Pavol II, a pôsobil vo viacerých krízových oblastiach, vrátane svätej zeme. Irak navštívil už dvakrát, pred oslavami milénia tam dokonca pripravoval návštevu pápeža v biblickom meste Ur (tá sa potom z bezpečnostných dôvodov neuskutočnila). K terajšej misii povedal, že vojna je najhorším možným riešením: AUDIO: „S dojatím a súcitom spomínam na Iračanov, ktorí toľko vytrpeli a – ako pápež nedávno povedal – ktorí sú vyčerpaní po vyše 12-ročnom embargu. Treba mať nádej aj tam, kde niet nádeje, aj v najťažších podmienkach. Blahoslavení sú tí, ktorí pracujú pre mier“. Vatikánsky dopisovateľ amerického týždenníka „National Catholic Reporter“ John Allen zdôrazňuje, že pápež je proti vojne a tento raz sa angažuje viac ako v iných prípadoch: AUDIO: „Pápež a Vatikán sú proti vojne, z posledných týždňov je to zrejmé. Pápež sa takmer denne modlí za mier a zdôrazňuje, že vojna nie je nevyhnutná a že bude prehrou ľudskosti. Celý rad predstaviteľov Vatikánu sa čoraz jasnejšie stavia kriticky k myšlienke takzvanej preventívnej vojny“. John Allen ale dodáva, že Vatikán nie je zástancom striktného pacifizmu, je iba presvedčený, že konflikt sa ešte stále dá riešiť diplomaticky: AUDIO: „Povedia napríklad: dajme inšpektorom viac času, máme sľub Iraku, že bude spolupracovať. Hovoria: treba postupovať v rámci Bezpečnostnej rady OSN, nie v rámci toho, čo prezident Bush a Spojené štáty označujú ako koalíciu ochotných“. Jedným z argumentov Vatikánu proti vojne v Iraku sú jej možné dôsledky na Blízky východ, osobitne na vzťahy tamojších kresťanov a moslimov. Chce, aby sa všetko dialo v rámci mandátu OSN. A predovšetkým: pred útokom na diktátora uprednostňuje rozširovanie náboženskej slobody, hlavne v krajinách s kresťanskými menšinami, čo je väčšina islamského sveta. Washingtonský katolícky teológ George Weigel zastáva ale iný názor. Opozícia proti vojne je podľa neho v prípade mnohých cirkevných predstaviteľov politicky motivovaná. Hovorí o „morálnom realizme“, ktorý použitie sily odobruje: AUDIO: „Pápežov komentár, ktorý bol v tomto celom najinteligentnejší, vyzval na každú snahu na dosiahnutie diplomatického riešenia. Iní idú ďalej a hovoria o americkom imperializme, o vojne kvôli rope, alebo tvrdia, že Saddáma Husajna možno prehovoriť, aby odišiel. Nič z toho nedáva veľký zmysel“. George Weigel si myslí, že v prípade Iraku boli všetky možnosti vyčerpané a prípadná vojna bude teda spravodlivá: AUDIO: „Ozbrojená intervencia v Iraku na presadenie rezolúcií OSN, požadujúcich odzbrojenie Iraku (čomu Irak vzdoruje 12 rokov) spĺňa kritériá spravodlivej vojny. Možnosti sú zjavne vyčerpané a žiadne diplomatické riešenie už sa neponúka“. Rešpektovaným teológom a mysliteľom je v Spojených štátoch aj Michael Novak, ktorý má slovenských predkov. Práve jeho pozval americký veľvyslanec do Vatikánu. Michael Novak tam v pozorne sledovanej prednáške povedal, že obmedzená vojna proti irackému režimu je poslednou morálne ospravedlniteľnou možnosťou. A dodal: „Cieľom spravodlivej vojny je zastavenie veľkého zla, obnova mieru a obrana základných podmienok spravodlivosti a svetového poriadku“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...