Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       20. február 2003 V Arménsku zavládla nádej na zmenu režimu Daniel Raus V Arménsku sa včera konalo prvé kolo prezidentských volieb – a zdá sa, že vo vzduchu visí nádej na zmenu kontroverzného režimu. Aj keď prezident Kočarjan postupuje do druhého kola, víťazstvo isté nemá. A ako konštatuje v nasledujúcom príspevku Daniel Raus, jeho šance znižujú aj podozrenia z manipulácie výsledkov. „Je čas na zmenu“, tvrdili v predvolebnej kampani prívrženci všetkých prezidentských kandidátov, samozrejme okrem terajšieho prezidenta Roberta Kočarjana. A je možné, že dejiny im dajú za pravdu. Akú zmenu si opozičné strany predstavujú, to nie je celkom jasné. Všetci kandidáti sa napríklad vyslovujú za hlbšiu spoluprácu s Moskvou. V tomto smere je Arménsko iné, ako napríklad Gruzínsko či Azerbajdžan. O predstavách opozície ale dostatočne vypovedá prísľub uzatvorenia jerevanského letiska v okamihu víťazstva opozičného kandidáta. Dôvod je jednoduchý: aby nemohol nikto z vysokých predstaviteľov súčasného režimu opustiť krajinu. Kto teda postupuje do druhého kola? Jedným kandidátom je súčasný prezident Kočarjan, ktorému chýbali k víťazstvu neuveriteľné dve desatiny percenta. Robert Kočarjan je presvedčený o správnosti svojej politiky, napriek tomu, že priemerný plat je asi 40 dolárov (1600 slovenských korún) a krajina sa neteší dobrej povesti: AUDIO: „Zvolili sme správnu cestu. Iba musíme byť trpezliví a viac jednotní“. Nad voľbami od počiatku visí mrak podozrení z vážnych manipulácií. Aj keď hlasovanie monitoruje 6000 pozorovateľov (z toho vyše 450 zástupcov medzinárodných organizácií), zdá sa, že o poctivosti procedúry sa ich nepodarilo dostatočne presvedčiť. Druhým kandidátom je Stepan Demirčjan, ktorý alternatívu poctivých volieb ani teoreticky nepripúšťa: AUDIO: „Nikto nie je taký naivný, že by veril v schopnosť súčasnej vlády usporiadať voľby bez manipulácie. Robíme ale všetko, aby sme tomu zabránili“. Pozrime sa na tohto opozičného kandidáta. Stepan Demirčjan má 43 rokov a je synom Karena Demirčjana, jednej z obetí streľby v parlamente v roku 1999. Okrem neho (bol vtedy predsedom parlamentu) zabila skupina ozbrojencov aj premiéra a ďalších poslancov. Celú záležitosť obostiera tajomstvo a rodiny obetí sú dodnes presvedčené, že za strašným činom bol prezident Kočarjan, ktorý sa chcel zbaviť oponentov. Mimochodom Demirčjan starší bol kedysi protikandidátom súčasného prezidenta. Jeho syn dnes vyhlasuje, že jeho motiváciou nie je pomsta: AUDIO: „Nechcem sa nikomu pomstiť. Som synom človeka, ktorý odpúšťal aj vlastným nepriateľom“. Keďže vláda si bola vedomá obáv z manipulácie hlasov, nakúpila zo Západu priehľadné hlasovacie urny. Zdá sa, že ani to príliš nepomáha. Voľby sa pritom považujú za dôležitý test arménskej demokracie. Zdá sa, že volebnou témou je tento raz skôr korupcia a domáce hospodárstvo, ako tradičný Náhorný Karabach, teda arménska enkláva na území Azerbajdžanu. Keby zostal Robert Kočarjan na čele krajiny, netreba tam ani očakávať diplomatický posun k lepšiemu. Mimochodom, v novembri budú voľby aj v Azerbajdžane, takže ani tamojšiemu prezidentovi Alievovi sa do žiadneho mierového procesu nebude chcieť investovať. 48-ročný Robert Kočarjan pochádza zo Stepanakertu, hlavného mesta Náhorneho Karabachu. Kedysi bol šéfom komunistickej organizácie v tamojšom závode na výrobu hodvábu. V roku 1988 sa postavil na čelo boja za oslobodenie enklávy a o 6 rokov neskôr bol zvolený za prezidenta samozvanej republiky. Boj za oslobodenie Náhorného Karabachu bol pritom pochopiteľný po šiestich desaťročiach nadvlády moslimského Azerbajdžanu. Arméni sa hlásia ku kresťanstvu a sú dokonca historicky prvým národom, ktorý kresťanstvo prijal. Vojna však priniesla 35 000 obetí a milión utečencov. Netreba pochybovať o tom, že druhé kolo, v ktorom sa stretne prezident Kočarjan a syn zavraždeného predsedu parlamentu Demirčjan, bude mimoriadne pozorne sledované.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...