Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       24. február 2003 Izrael bude mať vládu, ale s tesnou podporou Daniel Raus Izraelskému premiérovi Arielovi Šaronovi sa podarilo po troch týždňoch od volieb zostaviť vládu. On sám to ale nepovažuje za víťazstvo, pretože účasť odmietla Strana práce. Pred možnou vojnou v Iraku a v čase pokračujúceho povstania Palestínčanov sa mu teda nepodarilo vytvoriť vládu národnej jednoty. Je to dobrá alebo zlá správa? Veľké víťazstvo Ariela Šarona sa nakoniec premietlo iba do tesnej väčšiny jeho vlády. Ak nezíska ešte niektorú z malých strán, bude mať 61 poslancov, čo v 120 člennom knesete pripomína cestu nad priepasťou, a to ešte na mimoriadne tenkom lane. Šaron inými slovami splnil svoj prvý cieľ, keď vyhral voľby, ale minul druhý cieľ, ktorým bolo obnovenie vlády národnej jednoty. Nepodarilo sa mu totiž presvedčiť hlavného rivala, Stranu práce, aby sa vrátila do kabinetu. Ako teda bude nový Šaronov tím vyzerať? Okrem jeho Likudu v ňom budú trocha kuriózne dve malé strany: z toho jedna tvrdo náboženská a druhá tvrdo sekulárna. Prvou je Národná náboženská strana Mafdal, ktorú volili hlavne osadníci na okupovaných územiach. Jej program je jasný: nedovoliť žiadne rušenie osád a naopak čo najviac podporiť ich rozširovanie. Druhou stranou je sekulárna Šinuj, čo znamená „zmena“. Tá sa stala prekvapením volieb, keď ako pomerne neznáma získala 15 poslancov. Jej programom bolo to, že nechcela mať nič spoločné s náboženskými stranami a vo vláde chcela vytvoriť most medzi Likudom a Stranou práce. Ani jedno ani druhé nevyšlo a stranícky šéf, bývalý novinár Josef Tommy Lapid, sa dostal do víru izraelskej politiky. Zatiaľ dosiahol dohodu s náboženskými partnermi aspoň v tom, že budú hľadať kompromisy, napríklad čo sa týka povolenia práce v sobotu, uznávania civilných sobášov či výnimiek z vojenskej služby pre študentov ješív, teda náboženských škôl. Zásadnou otázkou bude však politika voči Palestínčanom. Práve tá sa stala kameňom úrazu medzi Likudom a Stranou práce. Rokovania o účasti vo vláde sa totiž zrútili na odmietavom postoji premiéra Šarona ku žiadosti, aby v koaličnej dohode bola jasná zmienka o mierovom procese. O to sa snažil šéf Strany práce Amram Micna ešte v piatok na dlhých rokovaniach. V sobotu večer sa ale Likud rozhodol pre koalíciu s malými stranami a nepomohol ani posledný pokus Ariela Šarona, ktorý telefonoval Micnovi v nedeľu ráno. Patrí sa dodať, že v hre je ešte stále pravicová Národná jednota, ktorá by mohla aspoň počtom poslancov zvýšiť životnosť vlády, myšlienka národnej jednoty je však definitívne pochovaná. Čo to bude znamenať pre izraelsko – palestínske vzťahy? Zrejme sa príliš nezmení. Intifáda bude pokračovať a s ňou aj snaha izraelskej armády predchádzať teroristickým útokom. Zvýši sa tlak na odchod šéfa Palestínčanov Jásira Arafata do exilu a bude pokračovať hľadanie alternatívneho vedenia. Krédom izraelskej politiky zostane presvedčenie, že proti terorizmu sa dá brániť iba silou. Možno bude pokračovať budovanie múru, ktorý má oddeľovať obidve komunity. A nádej na vznik palestínskeho štátu sa odloží smerom do budúcnosti. Všetko môže ale ešte zmeniť vojna v Iraku. Likud verí, že keď príde, Strana práce predsa len do vlády vstúpi. Inými slovami: svetová politika sa dnes krúti okolo Iraku a na Blízkom východe to platí nie dvoj- ale desaťnásobne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...