Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       25. február 2003 Malajzijský premiér Mohamad: za všetko môže Západ Daniel Raus V Malajzii prebiehal dvojdňový summit Hnutia nezúčastnených krajín. Podľa očakávania sa niesol v duchu nesúhlasu s vojnou v Iraku. V nedeľu zorganizoval hostiteľský štát v daždivom počasí dokonca stotisícovú demonštráciu proti vojne. Za pozornosť stojí v tomto smere úvodný prejav malajzijského premiéra Mahathira Mohamada, ktorý išiel ešte ďalej a tvrdil, že za všetky problémy súčasného sveta môže Západ. Zdá sa, že nezúčastnené krajiny sú čoraz menej nezúčastnené. Ukázalo sa to na summite v Malajzii, ktorého atmosféru do značnej miery predurčil tamojší polodiktátor Mahathir Mohamad. Jeho myslenie je jednoduché a konfrontačné: za všetko zlo na svete môže Západ, predovšetkým Amerika. Pozoruhodné bolo už hodnotenie súčasného sveta. Malajzijský premiér si naozaj odvážne myslí, že éra globalizácie je podstatne horšia, ako časy komunizmu: AUDIO: „Svet je v strašnom stave, horšom ako počas konfrontácie medzi Východom a Západom za studenej vojny. Všetky veľké nádeje, sprevádzajúce koniec studenej vojny sa zrútili. Kým budú teroristi a antiteroristi slepo tápať vo vzájomnom boji, normálne pomery ešte dlho nenastanú“. Dať na jednu rovinu teroristov a tých, ktorí proti nim bojujú, to si žiada silný žalúdok. Práve touto kvalitou sa však môže Mahathir Mohamad pochváliť. Z domácej politiky je známy nielen korupciou, ale aj bezservítkovým postupom voči oponentom. Sú to iba dva roky, čo sa vo vykonštruovanom procese despoticky zbavil bývalého ministra financií Anwara Ibrahima. Tým v podstate pochoval nádej na potrebné reformy. Premiér Mohamad išiel ale ešte ďalej. Vyhlásil, že za súčasnými problémami sveta nie je islamský terorizmus, ale snaha Západu ovládnuť svet: AUDIO: „Je za to zodpovedný zápas civilizácií? Boj moslimskej civilizácie proti civilizácii židovsko – kresťanskej? Úprimne povedané, nemyslím si to. Myslím si, že je za tým oživenie európskej snahy dominovať svetu. Jej rozrastanie prináša všade nespravodlivosť a podrobenie ľudí iného etnického pôvodu a farby pleti“. Dodajme, že Hnutie nezúčastnených krajín malo určitý vplyv počas studenej vojny. Svoje názory vtedy presadzovalo prostredníctvom OSN. Po páde komunistického bloku sa však z tejto organizácie stalo skôr fórum na ventilovanie pocitov a prezentovanie často až kurióznych názorov vládcov takzvaného tretieho sveta. Pri zrode hnutia nezúčastnených stál (na počiatku 60.rokov) juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Odvtedy sa konalo už 13 summitov. Vráťme sa ale do Kualy Lumpur. Malajzijský premiér Mohamad sa pustil aj do kritiky neosobných zbraní. Takmer ako hrdinov vyzdvihol samovražedných teroristov, ktorí zomierajú pri útokoch. Tí, ktorí proti nim bojujú, však vraj iba stláčajú gombíky a potom sa vrátia domov pozerať televízor a vyspať sa v upravenej posteli. Ani slovom sa nezmienil o nenávisti, ktorá motivuje teroristov a už vôbec nie o tom, že vojna proti terorizmu je spravodlivá. AUDIO: „Svet žije v strachu. Bojíme sa všetkého. Bojíme sa lietať, bojíme sa určitých krajín, bradatých ázijských mužov, topánok cestujúcich, listov a balíčkov s bielym práškom“. Svoj cieľ formuloval Mahathir Mohamad ako boj proti postaveniu superveľmoci: Spojených štátov. Washington by sa mal podriaďovať Bezpečnostnej rade OSN (kde majú napríklad práve teraz nezúčastnené krajiny 6 hlasov a 7 stačí na zablokovanie čohokoľvek). Z úst autoritatívneho vodcu zneli napokon zaujímavo nasledujúce výzvy: AUDIO: „Musíme bojovať za spravodlivosť a slobodu bez nadvlády, bez hospodárskej hegemónie, hlavne musíme ale odstrániť hrozbu vojny. S týmto Damoklovým mečom nad našimi hlavami nikdy nepokročíme v záujmoch našich krajín. Vojnu treba postaviť mimo zákon. Presadiť to musia viacnárodné sily pod vedením OSN. Žiadny štát by nemal mať právo byť svetovým policajtom a rozhodovať čo a kedy urobiť“. Dodajme, že Hnutie nezúčastnených krajín má 114 členov, na terajšom stretnutí stúpol počet na 116. Z toho značnú časť tvoria islamské štáty. Členstvo môže získať krajina, ktorá nie je v iných organizáciách – nesmie byť napríklad členom NATO či Európskej únie. Vtedy môže mať iba štatút pozorovateľa. Stretnutia sa konajú vždy po troch rokoch. Posledné bolo v Juhoafrickej republike. Sarkasticky možno azda poznamenať, že tri roky je primeraná doba na to, aby si svet vydýchol po niektorých názoroch, ktoré na summite zaznejú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...