Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       26. február 2003 Spojenectvo Blair-Bush, príčiny a riziká Anna Rausová V otázke Iraku je najvernejším spojencom Bieleho domu britský premiér Tony Blair. Jeho popularita však práve kvôli tomu doma klesá. Čo sú dôvody jeho postojov a akým politickým rizikám doma čelí, o tom už je príspevok Anny Rausovej. Jedna z karikatúr v britských novinách znázorňuje premiéra Tonyho Blaira ako poslušného pudlíka amerického prezidenta Georga Busha, ktorý je pre zmenu vykreslený ako opica, mávajúca zbraňou. Karikaturisti a majstri ostrého pera dokázali už neraz v dejinách krutým spôsobom vyjadriť kritiku na adresu mocných. Mnohí ľudia vo Veľkej Británii, dokonca aj Blairovi labouristi v parlamente, sa s touto karikatúrou stotožňujú: že totiž Blair poslušne nasleduje vojnychtivého Busha a vedie Britániu do vojenského konfliktu, ktorý si málokto na britských ostrovoch želá. Väčšina z nich sa prikláňa k názoru, že problém Iraku môžu vyriešiť inšpektori OSN a nie sila. Kritikov aj vo svojej vlastnej strane v utorok Blair v parlamente konfrontoval nasledovnou argumentáciou: AUDIO: „Ak Saddám odmieta spolupracovať a on odmieta teraz spolupracovať a my nedokážeme zareagovať, čo bude potom? Saddám zostane v Iraku pri moci, zbrane hromadného ničenia zostanú nedotknuté, vôľa medzinárodného spoločenstva nerozhodná, OSN opäť prekabátená, Saddám podstatne posilnený. Verí niekto tomu, že to by bol mier?“ Blair rozhodne tiež odmietol francúzsko-rusko-nemecké memorandum, presadzujúce predĺženie lehoty pre inšpekcie v Iraku: AUDIO: „Irak je krajina s rozlohou približne ako Francúzsko alebo Španielsko. Myšlienka, že inšpektori by pátrali po zbraniach a dokumentácii o nich bez pomoci irackých úradov je absurdná“. Prečo stojí Blair pevne pri Bushovi a čo tým riskuje politicky doma vo Veľkej Británii? Zatiaľ za svoje stanovisko, ktoré mimochodom od začiatku nezmenil, platí doma pomerne vysokú cenu. Londýnske ulice zaplnili asi pred týždňom demonštranti proti vojne v rekordne vysokom počte – asi milión. Protestujúci vyzývali ironicky Blaira, aby sa vrátil radšej k starým dobrým anglickým zvykom – aby pil čaj a nešiel do vojny. Odmietavé hlasy sa ozvali aj z niektorých cirkevných kruhov. Podľa prieskumov verejnej mienky Blairova popularita povážlivo klesla na najnižšiu úroveň od jeho nástupu do úradu v roku 1997. Revolta mu hrozí aj z vlastných straníckych radov. Údajne asi 100 zo 410 labouristických poslancov je v otázke Iraku proti Blairovi. Spolu s Bushom stojí proti silným medzinárodným spoluhráčom – Nemecku, Francúzsku a Rusku. Tlačová agentúra Reuter usudzuje, že ak sa Blair s Bushom nedohodnú s ostatnými v Bezpečnostnej rade OSN a s režimom Saddáma Husajna sa rozhodnú vysporiadať sa v rámci „koalície ochotných“, môže sa na tom zlomiť Blairova až doteraz úspešná politická kariéra. Tony Blair, obratný a kultivovaný politik i rečník s umením výnimočnej logickej argumentácie je presvedčený o tom, že Husajn zbrane hromadného ničenia vlastní, rovnako ako verí jeho prepojeniu na teroristickú sieť al-Káida. Preto ich zničenie považuje za morálnu zodpovednosť, ako to sám niekoľkokrát povedal. Jeho životopisec John Rentoul hovorí, že Blair sa príliš skoro pridal jednoznačne na stranu spojenca – Washingtonu a teraz musí čeliť doma neočakávanej silnej kritike: AUDIO: „Myslím si, že podcenil rozsah nesúhlasu verejnej mienky. Treba si spomenúť na to, že v roku 1998 Spojené štáty a Veľká Británia začali operáciu Púštna líška, v ktorej bombardovali Irak bez súhlasu OSN a britská verejnosť takmer ani nezašomrala. Preto nikto nečakal, že do ulíc vyjde teraz milión ľudí. Blair si nepomyslel, aké ťažké bude ich presviedčať. Predpokladal, že verejnosť presvedčí keď príde k rozhodujúcemu momentu.“ K optimistickému predpokladu možno prispelo aj to, že jeho politika sa značne vzdialila od socialistických labouristických koreňov,pričom však dokázal vyhrať dvojo volieb. Mimochodom na jeho strane sú v otázke Iraku v parlamente opoziční konzervatívci. Posunom je však podľa analytikov Blairov ústup od spoliehania sa na prieskumy verejnej mienky, čím bol charakteristický v prvé roky svojej vlády. V posledných rokoch sa na britských ostrovoch štrajkuje kvôli otázkam, ktoré by sa v okolitých krajinách považovali za malicherné – či už ide o daň z pohonných hmôt alebo hon na líšky. Niet potom divu, že Blair miliónovú demonštráciu neberie tak vážne, aby zmenil svoju politiku, hovorí Jeremy Richardson , profesor politológie z Oxfordskej univerzity: AUDIO: „Myslím si že došiel k záveru, že nemôže vládnuť na základe verejnej mienky. Najviac sa poučil z revolty proti daniam z pohonných látok - že to vedie k populistickej vláde, ktorá sa dá unášať verejnou mienkou“. Najväčším rizikom by pre Blaira bola vojna v Iraku, ktorá by nebola krátka a bez obetí, v čo samozrejme dúfa. V tom prípade by mohli jeho postavenie ohroziť stranícki kolegovia, ale túto kapitolu netreba predbiehať. Naopak treba pripomenúť, že Blaira a republikána Busha, ako predtým Blaira a demokrata Clintona, spájajú neoddeliteľné historické a kultúrne putá. Ich súčasťou je aj podobný spôsob myslenia a systém hodnôt.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...