[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 18. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



27. február 2003

Nová izraelská vláda nastupuje v čase novej vízie USA pre Blízky východ

Daniel Raus

Izrael má novú vládu. Kritici ale tvrdia, že politika jej premiéra Ariela Šarona sa nezmení. Jeden zo západných denníkov prišiel dokonca s titulkom: „Nová vláda – starý Šaron“. Čo je ale dôležité, Spojené štáty prichádzajú s novou víziou demokratizácie celej oblasti Blízkeho východu. Kľúčom k úspechu by mal byť obnovený Irak po Saddámovi Husajnovi.

Izraelský premiér Ariel Šaron pozoruhodne oslávil svoje 75-te narodeniny. Zostavil vládu, v ktorej urobil šokujúcu výmenu: rozhodol sa, že zo šéfa diplomacie urobí ministra financií a z ministra financií zasa šéfa diplomacie. Podľa niektorých je to akt pomsty hlavnému straníckemu oponentovi Benjaminovi Netanjahuovi, ktorý bol až doteraz ministrom zahraničných vecí. Podľa iných je za tým snaha Šarona mať diplomaciu viac pod kontrolou.

Ariel Šaron každopádne zdôvodnil uvedený krok tým, že za súčasných okolností sa stáva kľúčovým práve ministerstvo financií. Netanjahu si to ale nemyslí a ponuku najskôr odmietol. Potom si dal aspoň podmienky, napríklad aby mal pod patronátom privatizáciu.

Šéfom diplomacie sa stane Silvan Šalom, právnik a ekonóm, ktorý sa v posledných rokoch staral o izraelské financie a ktorý je 11 rokov členom knesetu. Je známy svojou lojalitou voči Šaronovi.

Nová vláda nastupuje v kontexte predpokladaných udalostí v oblasti, teda možnej vojny v Iraku. Americký prezident George Bush vystúpil s dôležitým prejavom o Blízkom východe a prezentoval víziu Washingtonu. Zmena v Iraku by podľa nej mala byť kľúčom k pozitívnym zmenám v celej oblasti a mala by blahodarne pôsobiť aj na vzťahy medzi Izraelom a Palestínčanmi.

AUDIO: „Úspech v Iraku by mohol pozdvihnúť na novú úroveň blízkovýchodný mierový proces a priniesť pokrok na ceste k naozaj demokratickému palestínskemu štátu“.

Problémom súčasného Iraku je samozrejme diktátorský režim. Napriek všetkému je tam ale sekulárna vláda, ktorá aspoň nezavádza islamské zákony. Spojené štáty teda dúfajú, že po Husajnovi príde demokratizácia, pričom sa udrží sekulárny charakter štátu. Ak by v oblasti vznikol zárodok skutočnej demokracie, mohol by sa stať príkladom pre okolité štáty. Teda podobná filozofia, ako po 2.svetovej vojne s Nemeckom či Japonskom. Podstatná bude preto (tak ako tam) obnova Iraku, čo podčiarkol aj prezident Bush:

AUDIO: „Prvým, kto bude mať úžitok zo slobodného Iraku, budú jeho obyvatelia. Teraz žijú v strachu pod diktátorom, ktorý im nedal nič, okrem vojny, biedy a utrpenia“.

V podobnom duchu sa vyjadril ešte pred Bushovým prejavom hovorca Bieleho domu Ari Fleischer, ktorý pripomenul, že rodine každého palestínskeho samovražedného teroristu posiela Saddám Husajn peniaze, a tým podporuje terorizmus:

AUDIO: „Saddám Husajn poskytuje peniaze samovražedným teroristom na Blízkom východe a predstavuje tam silu nestability. Prezident Bush je presvedčený, že čím väčší pohyb nastane v oblasti smerom k demokracii, reformám a reformne zmýšľajúcemu vedeniu, tým väčšia bude nádej na mier v širšom zmysle“.

Dodajme ale, že nové zloženie izraelskej vlády môže priniesť určité problémy, ktoré sa ukážu, keď vznikne v Iraku nová situácia. Okrem Šaronovho Likudu a prísne sekulárnej strany Šinuj sú totiž v kabinete aj dve malé náboženské strany, pričom jedna z nich dokonca zastupuje záujmy osadníkov na okupovaných územiach.

Z ich strany sa dá ťažko čakať podpora vzniku palestínskeho štátu. Práve naopak, už vopred písomne žiadali záruky, aby premiér Šaron nikomu nič nesľuboval bez nich. Okrem toho ministrom obrany zostáva Šaul Mofaz, zástanca tvrdej línie, ktorý chce presadiť odchod šéfa Palestínčanov Jásira Arafata do exilu.

Washington má ale každopádne jasnú víziu vzniku štátu Palestína, a to bude časom znamenať odchod izraelskej armády z väčšiny západného brehu Jordánu. Môže to znamenať aj rušenie aspoň tých najproblematickejších židovských osád. Čosi také naznačil aj George Bush:

AUDIO: „Keď bude odstránená hrozba a zvýši sa bezpečnosť, budeme očakávať od novej izraelskej vlády podporu, čo sa týka vytvorenia palestínskeho štátu“.

Na adresu novej Šaronovej vlády teda zaznievajú skeptické aj optimistické hlasy. Skeptici tvrdia, že dohoda s Palestínčanmi je v súčasnom zložení prakticky vylúčená. Optimisti naopak vyhlasujú, že ak sa to nepodarí teraz, nepodarí sa to nikdy. Iba Šaron má totiž šancu presvedčiť náboženské strany a opozičná Strana práce dohodu podporí. Netreba pritom zabúdať, že čosi podobné sa podarilo bývalému premiérovi Beginovi, keď podpísal mier s Egyptom.




[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print