Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       28. február 2003 Biljana Plavšičová dostala 11 rokov väzenia Daniel Raus Haagsky tribunál včera odsúdil bývalú bosnianskosrbskú prezidentku Biljanu Plavšičovú na 11 rokov väzenia. Za mrežami tak skončí zatiaľ najvyššie postavená predstaviteľka režimov, ktoré vládli v krajinách bývalej Juhoslávie v čase jej krvavého rozpadu. Úloha haagskeho tribunálu sa tým ani zďaleka neskončila. Moslimskí obyvatelia Bosny majú pocit, že 11 rokov pre Biljanu Plavšičovú je malý trest. Za zločiny, ktorých sa dopustila, sa dáva od 15 do 25 rokov. Bosnianski Srbi jej pre zmenu vyčítajú, že pred súdom priznala svoju vinu. Tým pádom vraj vrhla tieň na všetkých. Jedno je ale isté. Keď sudca Richard May vyhlasoval rozsudok, bolo jasné, že nastal jeden z najvážnejších momentov v dejinách haagskeho tribunálu. AUDIO: „Biljana Plavšičová, s ohľadom na váhu týchto faktorov vás súd odsudzuje na 11 rokov väzenia“. Richard May zdôraznil, že v čase vlády Plavšičovej sa diali tie najstrašnejšie zločiny: vraždy, mučenie znásilňovanie a rabovanie. 200 000 ľudí pri nich prišlo o život alebo zmizlo. AUDIO: „Bosnianskosrbské vedenie, vrátane pani Plavšičovej, ignorovalo obvinenia zo zločinov, páchaných ich jednotkami. Pani Plavšičová zľahčovala správy o rozšírených etnických čistkách a verejne ich racionalizovala a ospravedlňovala“. Obhajoba žiadala pre Plavšičovú iba maximálne 8-ročný trest. Podarilo sa jej vyzdvihnúť tri veci. Prvou bolo to, že Plavšičová už má 72 rokov, takže vyšší trest by bol fakticlým doživotím. Druhou bol fakt, že po podpise Daytonského mieru podporovala medzinárodné spoločenstvo, čo podčiarkla vo svojej výpovedi predovšetkým bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová. A napokon treťou dôležitou vecou bola skutočnosť, že Plavšičová svoju vinu už koncom minulého roku uznala. AUDIO: „Prijímam zodpovednosť za svoju časť v tomto všetkom. Je to moja a iba moja zodpovednosť“. Biljana Plavšičová vtedy pripustila, že konala pod vplyvom myšlienky takzvaného „veľkého Srbska“, ktorá sa interpretovala ako sebaobrana, v skutočnosti bola ale nesmierne agresívna. AUDIO: „Vtedy som sama seba ľahko presvedčila o tom, že je to otázka prežitia a sebaobrany. V skutočnosti išlo aj o čosi iné. Naše vedenie, ktorého som bola nevyhnutnou súčasťou, učinilo obete z bezpočtu nevinných ľudí“. Dodajme, že v Haagu je aj hlavný strojca balkánskych konfliktov Slobodan Miloševič. Predpokladá sa, že jeho proces bude trvať ešte aspoň rok a že v ňom budú mať svoj význam výpovede Biljany Plavšičovej. Kto tam však chýba, sú dvaja najhorší predstavitelia bosnianskosrbského režimu: bývalý prezident Radovan Karadžič a šéf armády Ratko Mladič. Ak sa ich podarí chytiť, bude svedectvo Plavšičovej takisto mimoriadne dôležité. Ešte treba stručne pripomenúť, že Plavšičová a Karadžič začínali ako blízki spolupracovníci. Plavšičová bola považovaná dokonca ešte za väčšiu nacionalistku. Zlomom bol podpis Daytonského mieru v decembri 1995. Karadžič ho bojkotoval, ale Plavšičová sa rozhodla spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom. Ich sídla – jedným bola Banja Luka, druhým Pale – zrazu už aj symbolicky spájal iba úzky koridor Brčko. Plavšičová ako prezidentka zistila navyše obrovskú korupciu v Karadžičovom krídle a poslednou kvapkou bol pokus o faktický prevrat proti nej. Zbrane už boli pripravené, takže ju museli zachrániť medzinárodné jednotky. Možno sa teda Plavšičová a Karadžič s Mladičom ešte raz stretnú, a to v Haagu pri príležitosti, ktorú nikdy neplánovali. Treba dúfať, že toto stretnutie príde skoro a nikto na ňom nebude chýbať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...