Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       4. marec 2003 Akou krajinou je Kirgizsko, ktoré navštívil prezident Schuster? Daniel Raus Pätica stredoázijskych republík sa dostáva čoraz viac do popredia záujmu. Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan, Turkménsko a Kirgizsko sú dôležité strategicky a v budúcnosti azda aj obchodne. Tamojšie režimy sú však viac ako problematické a balansujú medzi vplyvom Západu, náznakmi reforiem, komunistickým dedičstvom a tvrdo diktátorskými sklonmi. Jedno má celý päťlístok spoločné: porušovanie ľudských práv. Tamojší prezidenti celkom svojvoľne manipulujú politickú scénu. Svojich oponentov v lepšom prípade démonizujú, v horšom prípade ich fyzicky šikanujú a prenasledujú. Najhorší je turkménsky prezident Nijazov. Ani jeho kirgizský kolega Askar Akajev však veľmi nezaostáva. Iba pred mesiacom použil referendum na zmenu ústavy. Zrušil v ňom napríklad jednu komoru parlamentu. Všeobecne sa pritom predpokladá jeho vážna zmanipulovanosť. Bolo totiž vyhlásené zámerne tak, aby nebol čas na žiadne diskusie a dokonca ani na príchod medzinárodných pozorovateľov. Úrady potom oznámili 75-percentnú podporu voličov a prezident označil výsledok za svoje víťazstvo: AUDIO: „Výsledok referenda hodnotím ako jasný postoj národa voči silám opozície, ktoré chceli politickú destabilizáciu narušením referenda, alebo jeho spochybnením. Voliči povedali: nie! Silám, ktoré chceli poškodiť národnú jednotu“. Organizácie, sledujúce porušovanie ľudských práv, upozorňujú na vážne nedostatky. Šéf kirgizského Výboru pre ľudské práva Ramazan Dirildajev očakáva, že európsky parlament čoskoro prijme potrebnú rezolúciu: AUDIO: „Európsky parlament prijal rezolúciu o Kazachstane. Týka sa porušovania ľudských práv a demokracie. Je možné, že taká istá rezolúcia bude v apríli alebo v máji nasledovať voči kirgizskej vláde, ak nezmení svoju politiku a bude pokračovať v porušovaní ľudských práv“. Kirgizský režim, tak ako iné režimy v oblasti, má ale v rukách jeden obrovský tromf: islamských radikálov. Je totiž všeobecne známe, že fundamentalistické hnutia sa šíria najmä z Uzbekistanu do celej oblasti. Otvorene pritom hovoria o potrebe zvrhnúť svetské režimy a nahradiť ich náboženskou vládou na spôsob afganského Talibanu. Tvrdia, že bojujú za slobodu moslimov, v skutočnosti ale vedú džihád za nastolenie islamských zákonov. V Kirgizsku pôsobí zakázaná strana Hizb ut-Tahrir, ktorej programom je jeden veľký kalifát v strednej Ázii. Režim proti nej tvrdo bojuje, ale súčasne jej hrozbou ospravedlňuje sám seba. Vzniká teda situácia dobre známa z Blízkeho východu, napríklad zo Saudskej Arábie. Aj tam sa vládnuci režim bráni demokratizačným zmenám v mene boja proti islamským radikálom. V skutočnosti ich ale upláca a tajne podporuje. Zdá sa, že v strednej Ázii je boj režimov proti islamistom úprimný. Ani to ale neospravedlňuje potieranie nepohodlnej opozície. Naopak, núti ju to, aby sa s radikálmi skôr alebo neskôr spojila. Kirgizský režim teda napríklad spolupracuje s americkými vojakmi pri výcviku vlastných ľudí na boj proti teroristom, ale do politickej kuchyne nikoho nepúšťa. V oblasti má svoje záujmy Rusko, Čína a po útokoch na New York a Washington tiež Spojené štáty. Vyjadrenia diplomatov sú preto opatrné. A dodajme, že podľa organizácií, sledujúcich porušovanie ľudských práv, príliš opatrné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...