|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
4. marec 2003
|
Akou krajinou je Kirgizsko, ktoré navštívil prezident Schuster?
|
Daniel Raus
|
Pätica stredoázijskych republík sa dostáva čoraz viac do popredia záujmu. Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan, Turkménsko a Kirgizsko sú dôležité strategicky a v budúcnosti azda aj obchodne. Tamojšie režimy sú však viac ako problematické a balansujú medzi vplyvom Západu, náznakmi reforiem, komunistickým dedičstvom a tvrdo diktátorskými sklonmi.
Jedno má celý päťlístok spoločné: porušovanie ľudských práv. Tamojší prezidenti celkom svojvoľne manipulujú politickú scénu. Svojich oponentov v lepšom prípade démonizujú, v horšom prípade ich fyzicky šikanujú a prenasledujú. Najhorší je turkménsky prezident Nijazov. Ani jeho kirgizský kolega Askar Akajev však veľmi nezaostáva.
Iba pred mesiacom použil referendum na zmenu ústavy. Zrušil v ňom napríklad jednu komoru parlamentu. Všeobecne sa pritom predpokladá jeho vážna zmanipulovanosť. Bolo totiž vyhlásené zámerne tak, aby nebol čas na žiadne diskusie a dokonca ani na príchod medzinárodných pozorovateľov. Úrady potom oznámili 75-percentnú podporu voličov a prezident označil výsledok za svoje víťazstvo:
AUDIO: „Výsledok referenda hodnotím ako jasný postoj národa voči silám opozície, ktoré chceli politickú destabilizáciu narušením referenda, alebo jeho spochybnením. Voliči povedali: nie! Silám, ktoré chceli poškodiť národnú jednotu“.
Organizácie, sledujúce porušovanie ľudských práv, upozorňujú na vážne nedostatky. Šéf kirgizského Výboru pre ľudské práva Ramazan Dirildajev očakáva, že európsky parlament čoskoro prijme potrebnú rezolúciu:
AUDIO: „Európsky parlament prijal rezolúciu o Kazachstane. Týka sa porušovania ľudských práv a demokracie. Je možné, že taká istá rezolúcia bude v apríli alebo v máji nasledovať voči kirgizskej vláde, ak nezmení svoju politiku a bude pokračovať v porušovaní ľudských práv“.
Kirgizský režim, tak ako iné režimy v oblasti, má ale v rukách jeden obrovský tromf: islamských radikálov. Je totiž všeobecne známe, že fundamentalistické hnutia sa šíria najmä z Uzbekistanu do celej oblasti. Otvorene pritom hovoria o potrebe zvrhnúť svetské režimy a nahradiť ich náboženskou vládou na spôsob afganského Talibanu. Tvrdia, že bojujú za slobodu moslimov, v skutočnosti ale vedú džihád za nastolenie islamských zákonov.
V Kirgizsku pôsobí zakázaná strana Hizb ut-Tahrir, ktorej programom je jeden veľký kalifát v strednej Ázii. Režim proti nej tvrdo bojuje, ale súčasne jej hrozbou ospravedlňuje sám seba. Vzniká teda situácia dobre známa z Blízkeho východu, napríklad zo Saudskej Arábie. Aj tam sa vládnuci režim bráni demokratizačným zmenám v mene boja proti islamským radikálom. V skutočnosti ich ale upláca a tajne podporuje.
Zdá sa, že v strednej Ázii je boj režimov proti islamistom úprimný. Ani to ale neospravedlňuje potieranie nepohodlnej opozície. Naopak, núti ju to, aby sa s radikálmi skôr alebo neskôr spojila. Kirgizský režim teda napríklad spolupracuje s americkými vojakmi pri výcviku vlastných ľudí na boj proti teroristom, ale do politickej kuchyne nikoho nepúšťa.
V oblasti má svoje záujmy Rusko, Čína a po útokoch na New York a Washington tiež Spojené štáty. Vyjadrenia diplomatov sú preto opatrné. A dodajme, že podľa organizácií, sledujúcich porušovanie ľudských práv, príliš opatrné.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|