|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
10. marec 2003
|
Medzinárodný trestný tribunál v Haagu zajtra začne fungovať
|
Daniel Raus
|
Od zajtra začne pracovať Medzinárodný trestný tribunál, ktorý by mal súdiť zločiny proti ľudskosti. Jeho zriadenie však od počiatku sprevádzajú diskusie a pochybnosti, a predovšetkým silná opozícia Spojených štátov. Stav vecí skúmal za Slobodnú Európu náš spolupracovník Don Hill, do vysielania príspevok spracoval Daniel Raus.
Slávnostné otvorenie Medzinárodného trestného tribunálu v Haagu bude okázalou udalosťou, ktorú poctia svojou prítomnosťou belgická kráľovná Beatrix, jordánsky princ Al-Husajn či generálny tajomník OSN Kofi Annan. Budúci význam súdu ale zostáva otázkou, pretože nemá dostatočnú podporu.
Napriek tomu jeho protagonisti označujú udalosť za dôležitý medzník. Jedným z nich je Richard Dickerson, ktorý bojuje za ustanovenie súdu už celé roky:
AUDIO: „Inaugurácia 18-tich sudcov Medzinárodného trestného súdu je historickým míľnikom. Znamená to, že táto inštitúcia, ktorá môže predstavovať najdôležitejší mechanizmus pre ľudské práva, vytvorený za posledných 50 rokov, otvorí svoje dvere a pomaly začne pracovať“.
Dodajme, že ustanovenie súdu podporovali organizácie, sledujúce porušovanie ľudských práv. Žiadali, aby sa pozitívna skúsenosť s tribunálom, súdiacim zločiny v bývalej Juhoslávii, zovšeobecnila na zločiny kdekoľvek na svete. Idea tribunálu nadväzovala na povojnovú skúsenosť z Norimberku či Tokia.
Richard Dickerson ale upozorňuje, že spočiatku nebude o novej inštitúcii príliš počuť, to však jej význam nijako neznižuje:
AUDIO: „Neočakávam, že v prvých týždňoch, alebo mesiacoch bude viditeľný na verejnosti. Najskôr sa musí vytvoriť inštitúcia“.
Pozrime sa teda, čo je slabosťou Medzinárodného trestného tribunálu. Ide hlavne o opozíciu Washingtonu. Bývalý americký prezident Bill Clinton sa k dohode 120-tich štátov (v Ríme v roku 1998) pripojil iba váhavo. Kongres ju však doteraz neratifikoval, George Bush minulý rok na jeseň celú myšlienku kategoricky odmietol a bezprecedentne od zmluvy odstúpil.
Washington sa obáva zneužitia súdu proti vlastným občanom a dokonca spochybnil svoju účasť v mierových misiách. Americkí vojaci chodia totiž tradične na najriskantnejšie miesta. Európania, ktorí súd presadili, teda prisľúbili výnimku pre ľudí s oficiálnym poslaním. Tvrdia pritom, že diskusia je aj tak teoretická, pretože medzinárodný súd bude konať až v prípade nečinnosti justície v krajine obvineného. Ak by sa Američan dopustil zločinov proti ľudskosti, je isté, že by bol okamžite obvinený v Spojených štátoch.
Obavy Washingtonu sa ale rozptýliť nepodarilo. Američania začali žiadať dvojstranné dohody s jednotlivými krajinami, že v prípadných konfliktoch nevydajú občanov Spojených štátov do Haagu. Podľa domácich zákonov by totiž mali americké ozbrojené sily paradoxne povinnosť ich oslobodiť.
Medzinárodný trestný tribunál teda začína bez podpory Washingtonu, čo Richard Dickerson komentuje nasledovne:
AUDIO: „Je jasné, že tento súd by bol silnejší, keby Spojené štáty neboli zablokované vo svojej zle premyslenej opozícii voči nemu. Rozhodnutie Bushovej administratívy smeruje, podľa mňa, Spojené štáty na zlú stranu dejín“.
Právny poradca súdu Phakiso Močodoko, pochádzajúci z juhoafrického Lesota, ale tvrdí, že dvojstranné dohody nijako nenarušili celkové prípravy:
AUDIO: „Krajiny, ktoré podpísali dohodu so Spojenými štátmi, a tiež podpísali štatút súdu, sú si vedomé svojich povinností. Nestretli sme sa so žiadnym pokusom sťažovať našu prácu, či už zo strany Spojených štátov alebo tých, ktorí s nimi dohodu podpísali“.
Kvôli postoju Washingtonu zostáva postavenie Medzinárodného trestného tribunálu nejasné. Je v jeho vlastnom záujme, aby sa nestal nástrojom politických zápasov, a to môže dokázať vlastnými krokmi.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|