Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. marec 2003 Angola, Guinea a Kamerún v strede pozornosti v OSN Miroslav Neoveský Postoj troch chudobných a najmenej rozvinutých štátov Afriky by mohol rozhodnúť o osude rezolúcie Bezpečnostnej rady o Iraku. Príspevok, s použitím materiálu korešpondenta Slobodnej Európy v OSN, Roberta McMahona, pripravil v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. Angola, Guinea a Kamerún sa ocitli súčasne na výslní pozornosti, ale aj medzi dvoma mlynskými kameňmi. Spolu s Mexikom, Chile a Pakistanom patria do skupiny tých nestálych členov Bezpečnostnej rady, ktorí sa zatiaľ nerozhodli, aký postoj zaujmú pri nadchádzajúcom hlasovaní o britsko-americko-španielskom návrhu rezolúcie. Povedané inými slovami, či teda podporia Spojené štáty, Veľkú Britániu, Španielsko a Bulharsko, ktoré presadzujú odzbrojenie Iraku od zbraní hromadného ničenia použitím ozbrojenej sily, aj keď ako posledného prostriedku, alebo podporia Francúzsko, Rusko, Nemecko a Čínu, ktoré použitie sily odmietajú. Podľa experta na africké záležitosti Joe Sieglea z Rady pre vzťahy so zahraničím, amerického nezávislého centra výskumu politiky, všetky tri krajiny si uvedomujú cenu svojich hlasov v Bezpečnostnej rade, a tak sú v procese intenzívnych rokovaní, v snahe vyťažiť zo svojich postojov maximum. V rozhovore pre Slobodnú Európu Joe Siegle okrem iného povedal: AUDIO „Všetky tieto krajiny zúfalo potrebujú silnú medzinárodnú podporu a finančnú pomoc. Ocitli sa vo významnej strategickej pozícii a myslím si, že spôsob, akým sa zapojili do dialógu odzrkadľuje ich ochotu vyťažiť z tejto pozície najvýhodnejší balík pomoci.“ V najnovšom hodnotení „Freedom House“, organizácie monitorujúcej ľudské práva, figurujú všetky tri krajiny v kategórii „neslobodné“, čo tiež znamená, že ich vlády pri rozhodovaní o tom, ako budú hlasovať o Iraku nemusia hľadieť s ustarostením na domácu verejnú mienku. Každá z týchto krajín veľmi potrebuje rozvojovú pomoc a investície. Najvážnejším prípadom je Angola, ktorá sa iba začína zotavovať z vyše 30 rokov trvajúceho ozbrojeného konfliktu. Oveľa lepšie na tom nie je ani Guinea. Desaťtisícky jej občanov sú bez domovov, po úteku z pohraničných oblastí, napádaných rebelmi jednak zo Sierry Leone, ale aj Libérie. A hospodársku situáciu Kamerúnu tiež nemožno označiť inak, ako za „biednu“. Kamerún a Guinea sú frankofónne krajiny, ktorým Paríž poskytuje značnú pomoc, hoci minulý rok poskytli Spojené štáty Guinei viacej ako Francúzsko. Najväčším zahraničným investorom v Angole sú Spojené štáty a až po nich Francúzsko. A iba minulý mesiac schválil americký vládny úrad pre medzinárodný rozvoj, USAID, ďalšiu pomoc Angole v hodnote 15 a pol milióna dolárov. Podľa bývalého amerického diplomata Davida Scheffera vyvíjanie nátlaku na krajiny nie je ničím novým a ani zavrhnutiahodným. Treba však veľa taktu, aby sa necítili byť „peónmi“, ktorými hýbu tí „veľkí“ na šachovnici svetovej politiky. Osobitne guinejskí diplomati sú však veľmi citliví na obvinenia, že sú manipulovaní. Guinejský minister zahraničných vecí Francois Fall novinárom v OSN v uplynulých dňoch veľmi dôrazne povedal: AUDIO „Môžem vás ubezpečiť, že na nás nie je vyvíjaný nijaký nátlak zo strany Spojených štátov. Spojené štáty sú priateľom. Prebiehajú diskusie, ale bez akéhokoľvek tlaku, o tom Vás ubezpečujem!“ A veľvyslanec Angoly v OSN Ismael Gaspar Martins v rozhovore s novinármi v týchto dňoch taktiež odmietol podozrenia, že africké krajiny v Bezpečnostnej rade sa usilujú vytvoriť „hlasovací blok“. „Oveľa viacej nám ide o zachovanie integrity Bezpečnostnej rady a zabezpečenie odzbrojenia Iraku“, povedal Ismael Gaspar Martins a doslova uviedol: AUDIO „Nepokúšame sa vytvoriť jednotný africký front. Pokúšame sa dosiahnuť konsenzus v skupine šiestich krajín, aby sme mohli konať a dosiahnuť konsenzus, ktorý v Bezpečnostnej rade potrebujeme. Nielen medzi tými šiestimi.“ Vsetky tri krajiny tiež dôrazne trvajú na tom, že Irak musí splniť rezolúcie, požadujúce jeho odzbrojenie. Nátlaku médií, aby aspoň naznačili ako mienia hlasovať, však všetky tri krajiny doteraz úspešne odolávajú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...