Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       13. marec 2003 Srbsko je po vražde premiéra v stave šoku Daniel Raus Po celom Srbsku sú zástavy na pol žrde. Včera bol zavraždený srbský premiér Zoran Djindjič a jeho osud môže predznamenať osud budúcnosť celej krajiny. Pozorovatelia sa zhodujú v názore, že cieľom atentátu bola zmena politickej reality v tejto republike. Srbsko je po atentáte na premiéra Djindjiča v stave šoku. Sú tam vyhlásené tri dni smútku a súčasne aj výnimočný stav, pretože vrahovia sú naďalej na úteku. Tragická udalosť môže mať ďalekosiahle dôsledky pre celú oblasť. Obavy vyjadrujú najmä susedné krajiny, ktorých sa udalosti v Belehrade priamo dotýkajú, a ktoré dobre poznajú tamojšiu krehkú situáciu. Chorvátsky prezident Stipe Mesič to priamo povedal: AUDIO: „To, čo sa stalo v Belehrade rozhodne nie je dobré – tak pre demokraciu v Srbsku, ako aj pre susedov Srbska“. Podobne majú vrásky na čele aj západní predstavitelia. Násilie na Balkáne je to, čo teraz najmenej potrebujú. Za Európsku úniu sa vyjadril koordinátor jej zahraničnej a obrannej politiky Javier Solana: AUDIO: „Chcem povedať predstaviteľom Srbska a predstaviteľom Srbska a Čiernej Hory, že musia pokračovať v procese približovania sa k Európe tak ekonomicky, ako aj sociálne. Majú miesto v Európe a môžu si byť istí mojou pomocou aj pomocou inštitúcií Európskej únie“. Otázka je, aké dôsledky bude mať vražda srbského premiéra na stabilitu krehkej oblasti. Pre Čiernu Horu to môže byť ďalší dôvod na to, aby sa od Srbska odtrhla – posledné dve republiky bývalej Juhoslávie aj tak drží pokope iba tlak Západu. Preto Javier Solana žiada pokračovanie zbližovania oboch republík. Separatizmus sa nepochybne zvýši aj v Kosove, ktoré zostáva formálne srbskou provinciou, aj keď pod medzinárodným patronátom. Tamojší predstaviteľ kosovských Albáncov Hashim Thaci považuje atentát za „čin s víziou určitej budúcnosti oblasti“. Pozorovatelia sa zhodujú v názore, že za vraždou je snaha destabilizovať Srbsko a prerušiť jeho súčasné smerovanie. Katastrofálna správa je to samozrejme pre investície do srbskej ekonomiky, ktorá je v bode, z ktorého by mohla smerovať k lepšiemu. Premiér Djindjič mal síce ďaleko k dokonalosti, bol ale zástancom dôležitých reforiem a vzťahov so Západom. Po rokoch krvavých konfliktov bol kľúčovou postavou, čo sa týka návratu Belehradu smerom do Európy. Srbsko teraz paradoxne nemá prezidenta, ani premiéra. Mandát Vojislava Koštunicu sa totiž skončil a nového prezidenta sa nepodarilo zvoliť. V súvislosti s vraždou srbského premiéra sa opakuje najčastejšie meno Milorada Lukoviča, známeho pod prezývkou „Legija“. Tú dostal po svojom pôsobení vo francúzskej Cudzineckej légii. Tento človek pôsobil v polovojenských jednotkách smutne známeho Arkana, obvineného súdom v Haagu z vojnových zločinov a zavraždeného pred vyše dvoma rokmi v belehradskom hoteli. „Legija“ je označovaný za profesionálneho zabijaka. Bývalý vodca opozície Vuk Draškovič je napríklad presvedčený, že tento muž zinscenoval vraždu jeho štyroch kolegov. Pripisuje sa mu aj únos a vražda bývalého srbského prezidenta Ivana Stamboliča. Pozoruhodné je, že Djindjič sa s Lukovičom osobne stretol začiatkom októbra 2000 v predvečer masových demonštrácií opozície. „Legija“ ho vtedy vraj ubezpečil, že jeho špeciálna jednotka štátnej bezpečnosti nezasiahne. Mimochdoom, velenia tejto jednotky bol zbavený zhruba po pol roku, keď vyvolal prestrelku v belehradskej reštaurácii. Spomenuté stretnutie sa však stalo predmetom mnohých špekulácií o spojení Djindjiča s podsvetím či o tom, že Lukovičovi sľúbil beztrestnosť. Dodajme ale, že „Legija“ nie je jediným podozrivým. Samotných bossov jeho „zemunského“ klanu sú dve desiatky. Navyše, ako konštatoval jeden západný denník, zoznam ľudí, ktorí mali záujem na vražde premiéra, je dlhý. Sú na ňom mená z politickej scény aj z podsvetia. Je na ňom meno vojenského veliteľa bosnianskych Srbov Ratka Mladiča, ktorého Djindjič prisľúbil vydať do Haagu. A sú na ňom spojenci bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorého Djindjič do Haagu vydal.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...