Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       13. marec 2003 Českí a slovenskí vojaci chránia Kuvajt pred možným chemickým a biologickým útokom Anna Šišková Jednou z najväčších obáv možnej vojny v Iraku je, že Bagdad v odvete použije zbrane hromadného ničenia proti okolitým štátom. V strachu žije najmä Kuvajt, ktorý má svoje skúsenosti s irackou armádou a jej postupmi. Práve táto krajina je hlavnou základňou amerických vojakov v oblasti a zároveň miestom pôsobenie príslušníkov prvého česko-slovenského praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Česko-slovenských vojakov v Kuvajte navštívil korešpondent našej rozhlasovej stanice v oblasti Charles Recknagel. Česko a slovenskí vojaci, ktorí sú v Kuvajte rozmiestnení od začiatku marca majú už aklimatizáciu pomaly za sebou. V čase, keď ich navštívil náš korešpondent Charles Recknagel na jednom z púštnych polí neďaleko kuvajtského národného výstaviska absolvovali v špeciálnych ochranných odevoch cvičenie spoločne s kuvajtskými lekárskymi tímami. Cvičenie sa začína za zvukov sirén vozov rýchlej zdravotníckej pomoci, smerujúci na miesto, na ktorom sa odohral simulovaný útok nervovým plynom. Obete útoku nakladajú vojaci oblečení v tri a pol kilograme vážiacom špeciálnom odeve, ktorí normálne pohyby prakticky neumožňuje. Všetkých, ktorí boli zasiahnutí plynom vojaci dekontaminujú v dlhom rade stanov. Vyzliekajú ich, tvár a telo im vydrhnú a postriekajú ich chemickým prostriedkom. O niekoľko minút neskôr sú obete prevezené do lekárskych stanov, kde sa s následkami útoku nervovým plynom bojujú lekári. Ľudí, ktorých sa nepodarí z oblasti zasiahnutej jadrovou, chemickou, alebo biologickou zbraňou rýchlo previezť, čaká istá smrť. Pomôcť im môžu iba ľudia so špeciálnymi odevmi a špeciálnou technikou – čo sú práve vojaci prvého česko-slovenského práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Prápor má celkovo 469 Čechov a Slovákov. O jednotke Ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte 69 mužov sa s veliteľom slovenského kontingentu Ladislavom Svatíkom porozprával Charles Recknagel. „Jednotka radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Ozbrojených síl Slovenskej republiky je prvýkrát v misii - čo sa týka RCHBO jednotky. Viac ako jedna štvrtina týchto príslušníkov už pôsobila v zahraničných misiách, samozrejme s iným zameraním, ale majú skúsenosti z misií. Čo sa týka odbornej problematiky, všetci prešli výcvikom s toxickými chemickými látkami v rámci prípravy. Takže majú za sebou výcvik s reálnymi bojovými látkami.“ Hoci nie je isté, či Bagdad má záujem a schopnosť zasiahnuť Kuvajt chemickými a biologickými zbraňami, Česko-slovenský prápor nenecháva nič na náhodu. Každý deň vysiela dva hliadkovacie vozy, ktoré monitorujú mesto Kuvajt a priľahlé okolie. Vozidlá dokážu zaznamenať prítomnosť chemických a biologických látok lokálne. V niektorých prípadoch môžu využiť laser, ktorý môže identifikovať obsah podozrivých mrakov vo veľkých vzdialenostiach. O tom, akou technikou disponuje slovenská jednotka hovorí opäť veliteľ slovenského kontingentu Ladislav Svatík: „Naša jednotka má prevažne spoločné zameranie aj spoločné vybavenie. Máme špeciálne vybavenie, ktoré nemá česká strana a to je diaľková detekcia a jedno vozidlo na možnosť detekcie budov a nadrozmernej techniky, lietadiel a podobne.“ Podľa hovorcu jednotky Luděka Lávičku dokážu prápor v prípade úplného nasadenia techniky dekontaminovať až tisíc ľudí v priebehu hodiny. Okrem toho dokážu postaviť špeciálne brány, ktoré môžu dekontaminovať vozidlá, aby sa zabránilo ďalšiemu zamoreniu. Hovorí Luděk Lávička: „Kapacita našej Českej a slovenskej jednotky je tisíc ľudí za hodinu a tristo automobilov za hodinu. Máme rôzne druhu dekontaminačných postupov. Závisí to od situácie. Sme pripravení zvládnuť akýkoľvek druh incidentu v Kuvajte.“ Česká ako aj slovenská jednotka radiačnej, chemickej a biologickej ochrany sú považované za jedny z najlepšie vybavených a cvičených v rámci Severoatlantickej aliancie. Bývalé Československo túto tradíciu zdedilo ešte z čias Varšavskej zmluvy, kedy sa pripravovalo na útok chemickými a biologickými zbraňami zo strany Západu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...