Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. marec 2003 Kurdské komunity v EU Anna Rausová V krajinách Európskej únie žijú už po desaťročia komunity prisťahovalcov z najrôznejších, ale najmä kultúrne a nábožensky celkom odlišných kútov sveta. Jednu z nich tvoria Kurdi, neustále prichádzajúci z Turecka a Blízkeho východu, najmä z Iraku. Pred 20-imi rokmi boli v západnej Európe pomerne neznámym pojmom. V súčasnosti sú už dobre rozpoznaní, nielen vďaka svojej kultúre, ale aj kvôli boju za nezávislosť Kurdistanu. O ich osud v Európe sa zaujímal korešpondent Slobodnej Európy Brefni O´Rourke. Kurdskí utečenci sa dostávajú do západnej Európy najrôznejším spôsobom. Cez skalisté pobrežie južného Talianska, či ukrytí v kamiónoch, smerujúcich do Doverského prístavu, ktorý je bránou z Európy na britské ostrovy, či schovaní v kontajneroch na tovar, namierených do Štokholmu. V posledných rokoch sa aj Slovensko stáva prestupnou stanicou pre Kurdov, ktorí utekajú zo svojej domoviny pred prenasledovaním, alebo jednoducho za vidinou lepších ekonomických podmienok. Ako členský štát únie bude pre nich Slovensko však čoraz zaujímavejšie. Odkiaľ vlastne Kurdi prichádzajú? Kurdistan je hornaté územie, rozdelené medzi Turecko, Irán a Irak, menšími dielmi i Sýriu a zakaukazské republiky bývalého Sovietskeho zväzu. Kurdi ktorí ale nemajú vlastný štát a sú známi zápasom za jeho získanie. V roku 1988 brutálne potlačil ich vzburu na severe Iraku vodca Saddám Husajn, pričom použil proti nim chemické zbrane. Až donedávna prebiehal v Turecku neľútostný ozbrojený konflikt medzi Ankarou a Kurdmi, bojujúcimi za nezávislosť. Do Európy prichádza najviac kurdských prisťahovacov z Turecka a z Iraku. Ich presný počet je veľmi ťažké určiť, keďže majú oficiálne občianstvo turecké alebo iracké, takže v štatistikách vystupujú ako Iračania alebo Turci. Napriek tomu sú už v súčasnosti v rôznych krajinách Európy etnicky rozlíšiteľnou komunitou. Na jednej strane sa pomerne ľahko zaradili do väčšinovej spoločnosti, na druhej strane si zachovávajú svoju tradičnú kultúru. Na rozdiel od svojej domoviny, kde sú Kurdi často vystavení útlaku, majú v západnej Európe v posledných rokoch priestor na rozmach. Tak napríklad vo Švédsku majú vlastnú televíznu stanicu, fungujúcu od roku 1996. Všetky programy sú v kurdčine, s osobitným zameraním na mladú generáciu. V Londýne sú dnes Kurdi pomerne dobre známi – čiastočne aj vďaka nespočetným kurdským demonštráciám proti Turecku a Iraku. Potvrdzuje to hovorca Kurdského kultúrneho centra v Londýne Soran Hamarash : AUDIO: „Kurdov ešte stále veľmi viažu ich korene ale zároveň v novej krajine objavujú, spoznávajú a učia sa nové veci. Kurdi sú v Európe relatívne novou skupinou na rozdiel napríklad od Turkov, ktorí sa sťahujú do Európy už 100 rokov. Niektorí Kurdi dosiahli veľmi vysoké postavenie vo Veľkej Británii a v Európe.“ Podobný trend – zachovávanie vlastných tradícií a integrácia s novou, hostiteľskou spoločnosťou, charakterizuje aj kurdskú komunitu v severnej Amerike. Hamarash k tomu dokladá príklad: AUDIO: „Poslal som v angličtine e-mail jednému kongresmanovi kurdského pôvodu v Amerike. Na moje prekvapenie som dostal odpoveď v kurdčine, navyše veľmi dobrej“. Kurdi sa podľa pozorovateľov pomerne ľahko zbližujú s novou kultúrou aj preto, lebo moslimský extrémizmus im vo všeobecnosti nie je až taký vlastný: AUDIO: „Aj keď sú Kurdi kultúrne moslimami, majú otvorené myslenie, nie sú fanatici. Nie sú úzko nábožensky zameraní. Náboženstvo je pre nich dôležité, ale neurčuje ich správanie sa voči iným národom“. Mnohí Kurdi snívajú o nezávislom Kurdistane na severe Iraku. Táto oblasť sa teší relatívnej nezávislosti od Bagdadu od vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Prispieva k tomu iste aj to, že v tejto tzv. severnej bezletovej zóne odvtedy „bdejú“ nad ich bezpečnosťou americké a britské vojenské lietadlá. Väčšina Kurdov si vraj ale uvedomuje, že sen o nezávislosti nie je za súčasnej geopolitickej situácie reálny. Hovorí mediálny expert Dogan Ozguden v Bruseli: AUDIO: „Dnes funguje tzv. realpolitika. Kurdi vedia veľmi dobre, že vyhlásenie nezávislosti Kurdistanu môže vyprovokovať reakcie veľkých mocností i susedných krajín – Turecka a Iránu. V súčasnosti väčšina Kurdov nezápasí za administratívnu autonómiu, ale za kultúrne a ľudské práva“. Zdá sa teda, že zápas Kurdov za nezávislosť bude ešte dlho pokračovať. Ich schopnosť zachovať si svoje zvyky a kultúru aj v západnej spoločnosti svedčí o ich pude sebazáchovy a tak zrejme slobodný Kurdistan je predsa len otázkou času.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...