Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. marec 2003 Turecko komplikuje vojnu v Iraku a ohrozuje svoje postavenie medzi spojencami Daniel Raus Jedným z vážnych problémov vojny v Iraku sa stáva Turecko. Je to jediný člen NATO, susediaci s Irakom. Spoločné hranice sa nachádzajú na severe Iraku, teda v oblasti početnej kurdskej menšiny. Ankara sa obáva vzniku kurdského štátu a posiela do oblasti svojich vojakov. Ako ale konštatuje v nasledujúcom príspevku Daniel Raus, môže tým paradoxne vznik nechceného štátu privolať. Vojna v Iraku môže mať vážne vedľajšie účinky na medzinárodnú politiku. Globálna bezpečnosť totiž doteraz viac menej zotrvačne zodpovedala pomerom z čias studenej vojny. Rozpory medzi spojencami povedú zrejme k trocha inému nasmerovaniu európskej integrácie. Francúzsko – nemecký model vytvárania európskeho superštátu zrejme ustúpi britskej predstave spoločenstva krajín, ktoré si podržia zvrchovanosť prinajmenšom v obrane a zahraničnej politike. Okrem ochladenia americko – francúzskych vzťahov možno očakávať zníženie entuziazmu aj čo sa týka Turecka. Ankara fakticky zabránila otvoreniu dôležitého severného frontu, čím zvýšila riziko a počet obetí na strane spojencov. A čo je ešte horšie, sama sa snaží využiť situáciu a posiela vojakov do výbušného Kurdistanu. Američania sa neoficiálne sťažujú, že dohody s tureckými predstaviteľmi sa nepremietajú do reality. Inými slovami, Ankara neberie na Washington ohľad a spojenecké postoje obmedzuje na slovnú rovinu. Turecký premiér Recep Tayyíp Erdogan sa navyše operáciami na irackom území netají: AUDIO: „Cieľom vojenských opatrení, ktoré podnikneme v limitovanej oblasti za hranicami s Irakom, je kontrola možnej vlny utečencov do Turecka, zabránenie provokáciám voči našej bezpečnosti a ochrana našich hraníc“. Ankara tvrdí, že má záujem iba na 20-kilometrovom nárazníkovom pásme, ktoré má zastaviť utečencov a prípadné útoky na Turecko. Je pravda, že ide o priestor, v ktorom v poslednom desaťročí turecká armáda často zasahovala. Teraz sa ale dostali jej zámery do celkom iného svetla. Ak by sa objavilo násilie, mohli by nasledovať väčšie operácie Turkov v Kurdistane a v krajnom prípade konflikt, ktorý by predstavoval doslova katastrofu pre spojencov na juhu Iraku. Do celej záležitosti vstúpil teda počas víkendu generálny tajomník NATO George Robertson, ktorý sa stretol s prvým mužom tureckej diplomacie Abdulláhom Gulom. Ten ho ubezpečil, že žiadne jednotky do Iraku nevstúpili, ale z jeho vyjadrení bol zrejmý opak: AUDIO: „Predovšetkým nechceme vidieť vlnu utečencov, prichádzajúcich do Turecka. To vie každý, hovoríme o tom s Európanmi aj Američanmi. A po druhé, nechceme, aby sa táto oblasť stala útočiskom pre teroristov“. Ankara sa navonok bráni tvrdením, že chce predísť vlne utečencov, ktorá ho postihla pri minulej vojne v Perzskom zálive. Doma ale podporuje nacionalizmus, namierený proti Kurdom. Premiér Erdogan vystúpil v televízii a doslova povedal: „Hrdinné turecké ozbrojené sily ako garant mieru na všetkých miestach a vo všetkých časoch, opäť vystrú svoju ruku k tým, ktorí potrebujú pomoc“. Washingtonu sa však „vystretá ruka“ ani trocha nepáči. Naopak, turecký postup sa tam považuje za mimoriadne vážny problém. Takto jasne sa vyjadril americký prezident George Bush: AUDIO: „Sme neustále v spojení s tureckou armádou aj politikmi. Poznajú našu politiku. A jasne sme im povedali, že neočakávame ich vstup do severného Iraku“. Ozvalo sa aj Grécko, ktoré je momentálne predsedníckou krajinou Európskej únie. Varovalo, že operácie tureckej armády môžu vážne prehĺbiť krízu v oblasti. Dodajme, že porušením spojeneckých dohôd môže Turecko vypustiť nepríjemného džina z fľaše. Momentálne totiž nikto nechce vznik samostatného Kurdistanu. Oblasť má ale určitý stupeň autonómie a prekážkou na ceste ku štátnosti sú spory jednotlivých frakcií a zúfalý obraz Kurdov vo svete. Ich reprezentantom bola dlho marxistická Strana kurdských pracujúcich. Ak by ale Turecko radikalizovalo Kurdov a pohnevalo si Európu aj Ameriku, môže sa všeličo zmeniť a vznik nového štátu v oblasti bude podstatne reálnejší. Ankara tiež podstatne stráca body v úsilí o členstvo v Európskej únii a môže sa stať, že definitívne stratí šancu mať v európskom klube svoju stoličku a hviezdičku. Bola by to totiž v skutočnosti stolička a polmesiac.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...