|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
24. marec 2003
|
Putin je spokojný, sporné referendum schválilo čečenskú ústavu
|
Daniel Bútora
|
V Čečensku, separatistickej republike v kaukazskej časti Ruska, sa počas víkendu konalo referendum o novej ústave. Cieľom Moskvy bolo, aby čečenskí obyvatelia odsúhlasili dokument, ktorý vyhlásil Čečensko za „neoddeliteľnú súčasť“ Ruska. Prvé výsledky vyzneli pre Moskvu optimisticky, situácia v samotnom Čečensku ale zostáva neutešená.
Veľkú väčšinu hlasov, podľa prvých výsedkov až 96%, mala v kontroverznom referende získať Moskvou navrhovaná čečenská ústava. Podľa Kremľa má nový dokument otvoriť cestu k mierovému riešeniu konfliktu, ktorý stál Čečencov a Rusov už tisíce životov a obrovské hospodárske škody. Výsledky referenda dnes v Moskve privítal prezident Vladimír Putin.
Audio: „Výsledky referenda sú pozitívne. Očakávali sme, že budú pozitívne, ale čísla prekonali najoptimistickejšie očakávania. Znamená to, že čečenský ľud urobil rozhodnutie v prospech mieru a pozitívneho rozvoja spolu s Ruskom.“
Oprávnených hlasovať bolo takmer 540 tisíc ľudí, vrátane 40 tisíc ruských vojakov, rozmiestnených v Čečensku. Podľa volebnej komisie bola účasť asi 80%-ná. Predstavitelia čečenských separatistických skupín, ktorí požadujú priame rozhovory s Kremľom, tvrdia, že výsledky referenda sú sfalšované. Povedal to napríklad Ruslan Badalov, šéf Čečenského výboru národnej záchrany.
Audio: „Grozný bol v podstate mŕtvy. V stručnosti, účasť bola mizerná. V hornatých oblastiach tí, čo hlasovali, boli najmä príslušníci ozbrojených síl, a to sme aj čakali. Z oblastí, kde bola oficiálne 98%-ná účasť, väčšina populácie utiekla, takže tam sa o účasť postarala armáda.“
Podľa kritikov je otázna legálnosť celého referenda. V roku 1997 bol totiž za čečenského prezidenta zvolený Aslan Maschadov. Jeho voľbu uznala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rusko však Maschadova neuznáva ako čečenského vodcu.
Medzinárodné spoločentvo napriek tomu výsledky referenda privítalo – Rusko je považované za príliš dôležitého partnera, a vlna čečenského terorizmu v posledných rokoch odstránila čierno-biely obrázok, ktorý dovtedy pri pohľade na konflikt panoval.
Mier v Čečensku však ani po referende nie je zaručený. Po prvej čečenskej vojne v rokoch 1994-96 sa ruské vojská z oblasti stiahli a republika bola de facto nezávislá. Ozbrojené výpady Čečencov do susedného Ingušska a tiež obavy, aby Čečencov nenasledovali ďalšie skupiny, viedli Moskvu k druhému konfliktu. Ten začal Vladimír Putin ešte ako predseda vlády. Rusi dnes oficiálne priznávajú, že pri konflikte prišli takmer o 4 tisíc ruských vojakov, a týždeň čo týždeň tam zomierajú ďalší. Počet zabitých Čečencov, najmä civilistov, sa odhaduje na desaťtisíce.
Problémom je, že v súčanosti nie sú v Čečensku takmer žiadne organizácie na ochranu ľudských práv. Eliza Musajeva z ruskej organizácie Memorial, ktorá má malú kanceláriu v Groznom, ešte v januári pre Slobodnú Európu takto popísala situáciu v Čečensku.
Audio: „Situácia sa čiastočne zmenila. Nemyslím tým, že by sa zlepšila, ale že došlo k zmenám. Armáda prestala masívne zadržiavacie operácie, tzv. začistky, ktoré priťahovali veľkú pozornosť, a namiesto toho prišla s cielenými akciami, väčšinou v noci. Výsledkom je, že ľudia zmiznú, ich telá sú spálené, a obyvateľstvo je bezmocné.“
Otázkou je, či sa tento neutešený stav po víkendovom referende nejako zmení. Moskva má po ňom ešte voľnejšiu ruku ako doteraz, a pozornosť celého sveta je obrátená na konflikt v Iraku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|