|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
25. marec 2003
|
Ruske firmy tvrdia, že zbrane do Iraku nedodali
|
Daniel Raus
|
Rusko sa vyjadruje kriticky o vojne v Iraku, popiera však tvrdenia o dodávkach zakázaných zariadení do Iraku. Práve tie sa stali v týchto dňoch dôvodom diplomatických aktivít a vážnych obáv spojencov.
Spojenecké jednotky pristúpili prekvapujúco k pozemnej akcii prakticky od počiatku terajšej vojny. Do istej miery je to stratégia, ktorá má znížiť na minimum civilné obete a naopak maximalizovať možnosť povstania proti Saddámovi Husajnovi. Do istej miery to umožnilo desaťročie medzinárodných sankcií proti Iraku a režim bezletových zón, ktorý paralyzoval irackú protivzdušnú obranu. Čo je ale dôležité, spojenci si to môžu dovoliť vďaka obrovskej technickej prevahe.
Práve preto vyvolali obrovské obavy informácie o tajných dodávkach ruských zbraní irackej armáde. Predovšetkým ide o zariadenia typu GPS (Global Positioning System), umožňujúce rušenie navádzacích systémov spojencov. Presne tieto zariadenia spomenul hovorca Bieleho domu Ari Fleischer s tým, že sa stali dôvodom telefonátu prezidenta Busha Vladimírovi Putinovi:
AUDIO: „Prichádzajú správy o pokračujúcej spolupráci a dodávkach zariadení typu GPS zo strany ruských firiem irackej armáde. To bolo predmetom telefonátu prezidentov. Aj iné dodávky nás znepokojujú, vrátane zariadenia pre nočné videnie a navádzania protitankových rakiet“.
Ako Ari Fleischer dodal, Washington berie celú záležitosť s maximálnou vážnosťou:
AUDIO: „Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom sú dôležité a prezidenti ich chcú udržať. Sú ale problémy, ktoré je treba riešiť. Preto došlo k telefonátu, preto nás to znepokojuje, a o tom spolu hovorili“.
Ak by sa preukázala pravdivosť daných informácií, bolo by to samozrejme veľmi vážne porušenie medzinárodného embarga, už ani nehovoriac o dôsledkoch, ktoré by to malo na vzájomné vzťahy. K celej záležitosti sa v Moskve prakticky okamžite vyjadril ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov:
AUDIO: „Predovšetkým chcem vyhlásiť, že Rusko dodržiava všetky medzinárodné záväzky a nikdy nepredalo vojenské alebo iné zariadenie, ktoré by porušilo režim sankcií“.
Ivanov poprel akúkoľvek možnosť štátnych dodávok alebo dodávok s vedomím vedenia. Čo nevylúčil, je možnosť, že niektorá z ruských firiem urobila dodávku takpovediac „na vlastné triko“:
AUDIO: „Hovorím so všetkou zodpovednosťou, že ak sa objavia fakty o porušení sankcií proti Iraku, budeme to riešiť ako vážne porušenie ruských zákonov so všetkými dôsledkami“.
Dve ruské firmy, ktorých sa obvinenia týkajú, vehementne popierajú, že dodávky uskutočnili. Napríklad Oleg Antonov z moskovskej Aviakonverzie hovorí: nič také sme do Iraku nedodali. Súčasne tvrdil, že spomenuté zariadenia aj tak neboli predmetom sankcií. Je ale zrejmé, že podobný kontraband by putoval do Iraku cez tretiu krajinu.
Šéf tulského závodu (KBP), ktorý mal dodať do Iraku protitankové strely, Arkadij Šipunov, prešiel rovno do politickej roviny a vyhlásil, že Washington sa iba pokúša vysvetliť neúspechy svojich vojenských operácií.
Obaja sa zdržali vyjadrení na otázku, do ktorých štátov vlastne zariadenia dodávali. Antonov sa obmedzil iba na konštatovanie, že medzi nimi boli Spojené štáty.
Dodajme, že podozrenia zo spolupráce ruských firiem s irackým režimom panovali dávno pred vypuknutím vojny. Mohli byť jedným z dôvodov odmietavého stanoviska Moskvy – a napríklad aj Francúzska – k použitiu sily.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|