|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
31. marec 2003
|
Humorná stránka vojny: novinári a vojnoví zajatci
|
Charles Recknagel, Daniel Raus
|
Vojna a humor, to sú dve veci, ktoré k sebe nepatria. Aj v dramatických podmienkach ale dochádza niekedy k úsmevným udalostiam. O jednej z nich sa hovorí v príspevku, ktorý spracoval do vysielania Daniel Raus.
Vojna nezvykne ponúkať humorné situácie, ale do jednej sa dostal v Iraku korešpondent Slobodnej Európy Charles Recknagel. Jeho skupine, tvorenej troma novinármi, prekladateľom a vodičom, sa vzdali irackí vojaci. Ako sa ukázalo, išlo o dvoch bratov - dezertérov, ktorí sa chceli dostať do zajatia čo najrýchlejšie, takže im na to stačili aj ľudia, ktorých jedinou zbraňou boli magnetofóny a fotoaparáty.
Bratia svorne tvrdili, že Iračania ich prinútili bojovať:
AUDIO: „Mali sme výcvik iba 4 dni. Povedali: je vojna, musíte bojovať, aj keď nechcete. Prinútili nás“.
Všetko sa stalo v prístave Umm Kasr, vo chvíli, keď sa novinári fotili pred obrovským plagátom strieľajúceho Saddáma Husajna. Zrazu sa objavili dvaja mladí muži s rukami nad hlavou. Keďže novinári hovorili po anglicky, považovali ich za vojakov. Dávali pritom najavo obavy o svoj život.
AUDIO: „Čo sme urobili? Nič. Prinútili nás ísť do prvej línie a strieľať. Vnútili nám samopaly a granáty. My sme to ale nechceli. Chceli sme ísť domov, ale nevedeli sme, ako. Ani Boh nedovolí, aby sa takéto veci diali“.
Ukázalo sa, že 17-ročný Fadi a 20-ročný Ali dezertovali pred vyše týždňom, zahodili vojenské uniformy a skrývali sa v opustených budovách. Jedinou potravou im boli sušienky, ktoré zhadzujú deťom britskí vojaci, keď prechádzajú na autách.
Fadi a Ali sa dostali do armády tak, že príslušníci irackej tajnej služby obkolesili ich dedinu, spútali všetkých mužov, aby nemohli utiecť a odviezli ich do vojenského tábora. Tam ich naučili čistiť a nabíjať takmer starožitné zbrane a povedali im, že musia brániť svoju krajinu. Chlapcom sa ale nechcelo zomierať za Saddáma, takže volili útek.
Keď nakoniec šťastne padli do zajatia novinárov, nebolo jednoduché ich dopraviť do britského tábora. Všetko sa ale podarilo a pre korešpondenta Slobodnej Európy Charlesa Recknagela a jeho kolegov zostala už iba otázka, či by za zajatých irackých vojakov nemali dostať vyznamenanie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|