Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. marec 2003 Počet uväznených novinárov v roku 2002 vzrástol Ivan Štulajter V New Yorku sídliaci Výbor na ochranu novinárov vydal dnes svoju pravidelnú správu, mapujúcu stav slobody tlače vo svete. V januári minulého roka čínsky súd odsúdil novinára Jang-Weipinga na osem rokov väzenia za sériu článkov o korupcii v severovýchodnej Číne. Napriek tomu, že americká vláda požiadala čínske úrady o jeho prepustenie, novinár je v „base“ stále tak, ako jeho ďalších 38 kolegov z branže. Perzekúcie rôzneho druhu, namierené proti novinárom na celom svete, sa však pohybujú v stovkách. Dokumentuje to správa newyorského Výboru na ochranu novinárov za rok 2002. Vychádza zo situácie v 120-tich krajinách sveta. Počet v nej zaznamenaných represií dosiahol číslo 500. Podľa jedného z predstaviteľov Výboru Alexa Lupisa správa poukazuje na tri trendy. Po prvé, počet uväznených novinárov za ich prácu výrazne stúpol: Audio: „Koncom roka bolo uväznených 136 novinárov. Je to o 15 percent viac oproti roku 2001, keď sa dostalo do väzenia len 81 žurnalistov. Čína je svetovým „lídrom“ v počte uväznených novinárov. Čínske úrady zatvorili v minulom roku o piatich novinárov viac a koncom roka bolo za mrežami 39 žurnalistov.“ Po druhé, správa zaznamenala vraždu 19-tich novinárov ako priamy dôsledok ich práce. Je to výrazný pokles v porovnaní s rokom 2001. Vtedy bolo zabitých 37 novinárov. Opäť má slovo Alex Lupis z Výboru na ochranu novinárov. Audio: „Väčšina žurnalistov, zavraždených v roku 2002, nepodávala správy o vojnových konfliktoch. Boli zavraždení v dôsledku odplaty za to, že informovali o citlivých politických otázkach, medzi ktoré patrí napríklad korupcia v Kolumbii, na Filipínach, v Rusku či Pakistane.“ A po tretie, podľa Lupisa vládni predstavitelia v mene „národnej bezpečnosti“ zavádzajú nové reštrikcie. Zreteľný dôkaz poskytlo Rusko, a to v súvislosti s rukojemníckou drámou v moskovskom divadle v októbri minulého roka. V dôsledku zásahu ruských špeciálnych síl, ktoré do divadla pustili omamujúci plyn, prišli o život nielen čečenskí teroristi, ale aj 120 rukojemníkov. Kremeľ zodpovednosť váľal na médiá, ktoré vraj zverejnili aj to, čo zverejniť nemali a ohrozili tým úspešnosť záchrannej operácie. Centrálna moc vzápätí pritvrdila tlak na ruské média v snahe oklieštiť ich nezávislosť. Predstaviteľ newyorského Výboru na ochranu novinárov Alex Lupis ďalej uviedol, že sa situácia na poli slobody tlače zhoršila v bývalých republikách Sovietskeho zväzu. Nielenže vlády vytvárajú celý rad obštrukcií, ale neochotne trestajú aj tých, ktorí sa mstia novinárom. Audio: „Turkménsko je pre novinárov hrozným miestom. Nemáme dokonca žiadne správy o nejakej tamojšej nezávislej žurnalistike. V Bielorusku, prirodzene, tiež panujú stiesnené pomery. Niekoľko novinárov bolo v minulom roku uväznených za ich kritiku prezidenta Lukašenka. Sloboda tlače v Kazachstane sa výrazne zhoršila kvôli štátom sponzorovanej kampani na zastrašenie novinárov, ktorí kritizovali vládu.“ Stopy po skrytej cenzúre alebo po snahách oklieštiť nezávislosť médií sú badateľné aj v Uzbekistane, ktorý formálne spolupracuje s Washingtonom v jeho boji proti terorizmu a stabilizácii Afganistanu. S poškvrneným štítom vychádza však aj Arménsko, Gruzínsko, Macedónsko, Chorvátsko, Azerbajdžan, Ukrajina či Poľsko. Napriek tomu, že počet uväznených žurnalistov v minulom roku vzrástol, Alex Lupis z Výboru na ochranu novinárov, poukazuje na niektoré pozitívne trendy, a to najmä v strednej Európe. Audio: „Napríklad na Slovensku v minulom roku bola zrušená časť trestného zákona o hanobení verejného činiteľa. V Českej republike sa objavila objednávka na vraždu novinárky Sabiny Slonkovej, polícia však rázne zasiahla, čo kontrastuje s tým, ako polícia rieši podobné situácie na Balkáne alebo v bývalom Sovietskom zväze.“ Dodajme, že o existencii Výboru na ochranu novinárov sa väčšina obyvateľov Slovenska dozvedela počas druhej Mečiarovej vlády. V tomto období dochádzalo k pokusom oklieštiť slobodu tlače a prejavu, ale i k fyzickému napadaniu a zastrašovaniu novinárov. Vladimír Mečiar vtedy patril medzi popredných ohrozovateľov slobody tlače. Azda je to už minulosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...