Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       1. apríl 2003 Na "pravdu" o vojne sa čaká Ivan Štulajter Tak ako niektoré filozofické smery majú dobré dôvody považovať kategóriu objektívnej pravdy za nezmysel, existujú dobré dôvody brať s rezervou takzvané objektívne informácie o tom, čo sa stalo. Dobrou ukážkou, ako to pochybne funguje, je hra, v ktorej prvý povie nejakú vetu druhému, druhý túto vetu tlmočí tretiemu a tak to pokračuje... Čím viac je sprostredkovateľov a o čo je veta zložitejšia, tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť, že na konci reťazca po nej nezostane ani stopa. Jedna vec je ale zabúdanie a druhou to, že naše popisy udalostí prechádzajú našimi názormi, postojmi, cítením, hodnotovými preferenciami a záujmami. Tejto „súkromnej“ prizmy sa nemôžeme zbaviť nech sme akokoľvek „objektívni“. Môžeme však dodržiavať postupy skúmania, vďaka ktorým sa zo sveta lži, špekulácií a indícií posúvame do sveta pravdepodobnosti. Tieto postupy sú doménou vedy a ťažko sa presadzujú v politike, a zvlášť, keď je vojna. Aj v našom vysielaní už zaznelo, že frontoví novinári, ktorí trávia čas s vojenskými jednotkami spojencov v Iraku, majú problém udržať si profesionálny nadhľad nad vojnovým huriavkom. Oni sú totiž s vojakmi na jednej lodi a ľahko sa im môže stať, že sa stanú jednými z nich. Riziko je ešte väčšie, ak sa novinári stotožňujú s vojenskými cieľmi. To, čo profesionálne nezvládnu novinári v teréne, môžu však zachrániť ich redakcie v závetrí. Tie môžu ukazovať „pravdu“ o vojne v jej protirečivom celku. Môžu, ale nemusia. Aj v nich totiž pracujú len ľudia s vlastnými „súkromnými prizmami“, ktorými vnímajú svet. Byť nad vecou je však ťažká vec nielen kvôli vlastným nedostatkom a limitom, ale aj preto, že informácie z bojov sú osobitým druhom zbrane. Britský vojenský expert Charles Heyman varuje: Audio: „Je veľmi nebezpečné, ak analytici veria všetkému, čo dnes hovorí Washington a Londýn. Cieľom propagandy vojnovej mašinérie v tomto čase a v posledných dvoch mesiacoch bolo vyvolať úzkosť a rozkol v radoch nepriateľa.“ V praxi to vyzerá napríklad takto: Britský generál Peter Wall pred pár dňami informoval o signáloch, že v Basre došlo k povstaniu. Ak by to tak naozaj bolo, bol by to úspech spojencov. V tomto prípade však išlo skôr o zbožné želanie. V danej chvíli informácia či skôr dezinformácia zrejme plnila nejaký účel. Korešpondent Slobodnej Európy Mark Baker problém vojnovej propagandy vykresľuje na obvineniach, že Irak vypustil na Kuvajt rakety typu Scud, ktoré majú dlhší ako povolený dolet. Ak by to bola pravda, išlo by o dôkaz, že Bagdad vlastní zakázané zbrane v rozpore s rezolúciami OSN. Šéf zbrojných inšpektorov Hans Blix však vyhlásil, že neexistuje žiadny dôkaz, že Irak tieto zbrane použil. Kto má pravdu? Svoju propagandu „prevádzkujú“, prirodzene, obe strany konfliktu. Niekoľko dní po začiatku vojny iracký minister Mohammed Saíd vyhlásil: Audio: „Vytláčame spojenecké sily z prístavu Umm Kasr. Spojenci zavádzajú ich verejnú mienku.“ Britský minister obrany Geof Hoon totiž v ten istý deň povedal, že polostrov Fao, prístav Umm Kasr, ako aj ropné polia na juhu Iraku sú pod kontrolou spojencov a odpor Iračanov bol zlomený. V Umm Kasr sa však bojovalo ešte niekoľko dní. Ak to zhrnieme, zdá sa, že hodnotu politických posolstiev preveruje v mnohých prípadoch len čas. Čas vytvára ten dostatočný odstup od udalostí, vďaka ktorému dokážeme rozpoznať propagandu. Úlohou propagandy však nie je obstáť v čase, ale zmocniť sa chvíle. Ako sa teda v tomto rinčaní zbraní orientovať? Analytik Charles Heyman radí pristupovať k veciam kriticky a používať zdravý rozum: Audio: „Use your common sense.“ Dobrá rada nad zlato.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...