|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
4. apríl 2003
|
Obrázky z vojny: je morálne sledovať utrpenie druhých?
|
Martin Votruba, Pittsburgh
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o aktuálnych názoroch známej autorky Susan Sontagovej na obrazové spravodajstvo s drastickými zábermi obetí vojen a rôznych ľudských tragédií.
Známa autorka a komenátorka javov v americkej spoločnosti a kultúre Susan Sontagová mala v posledných mesiacoch sériu rozhovorov s novinármi a prednášok o svojej novej knihe, pri ktorej písaní pravdaže nevedela, ako mimoriadne akutálna bude práve v týchto dňoch. Týka sa obrazového spravodajstva a nazvala ju “Pohľady na bolesť druhých”.
Ako Sontagová povedalam počas uvádzania knihy na Kolumbijskej univerzite, jednou z osobitných skúseností moderných čias je, že sme divákmi pohrôm v iných krajinách. Súčasťou našej kultúry sa to stalo už 150 rokov sa násobiacim účinkom — ako to charakterizovala — “zvláštneho druhu turistiky, ktorý nazývame novinárstvo”. Sontagová sa v knihe sústredila na obrazovú zložku spravodajstva o ľudských tragédiách, od niekdajších kresieb po dnešné priame televízne prenosy z bojísk vzdialených vojen.
Podľa Sontagovej je pre dnešné obrazové spravodajstvo o ľudských tragédiách charakteristická jedna črta. Oznamovacie prostriedky zverejňujú oveľa drastickejšie zábery utrpenia obyvateľov ďalekých krajín, najmä Ázie a Afriky. Pri výbere zobrazenia tragédií takpovediac “svojich” ľudí sa v redakciách podstatne častejšie vynárajú argumenty o nenáležitosti tých najotrasnejších záberov, či o ohľadoch na príbuzných obetí.
Sontagová sa pritom zamyslela nad tým, čo zobrazovanie utrpenia takmer v priamom prenose pre nás znamená: nad morálnosťou sledovania ľudí kdesi ďaleko dokaličených, zabitých a niekedy dokonca priamo pred objektívom zabíjaných.
Podľa Sontagovej si viacerí už desaťročia kladú otázku, či pohľad na takéto zábery niekoho zmení. Sama sa rozišla s názorom, aký vyjadrila vo svojej dávnej knihe o fotografiách. Dnes predpokladá, že spravodajstvo zobrazujúce utrpenie druhých nemá jednoznačné vyznenie. Môže vyvolávať pocit spolupatričnosti a želanie postihnutým najrozmanitejšími spôsobmi pomôcť. A môže byť aj prostriedok pre oznamovacie prostriedky ako priťahovať čitateľov a divákov, ktorým ide len o uspokojenie odvekej a k trpiacemu ľahostajnej ľudskej fascinácie krvavým divadlom. Sontagovej kniha “Pohľady na bolesť druhých” pomáha čitateľovi pouvažovať o tom, kde medzi týmito pólmi stojí.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|