Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       4. apríl 2003 Humanitná pomoc Iraku prichádza pomaly Jaroslav Rozsíval Vojna v Iraku vyvoláva nielen určité obavy z politických dôsledkov vojenského zásahu pre celú oblasť, ale aj z dopadu na humanitárnu situáciu miestneho obyvateľstva. Medzinárodné agentúry sú totiž pod veľkým časovým i organizačným tlakom, keďže musia zabezpečiť pomoc státisícom ľudí v čo najkratšom čase. Zatiaľ čo koaličné vojská postupujú smerom na Bagdad, oblasti, ktoré sú z veľkej časti pod ich kontrolou, zostali v akomsi organizačnom vákuu. Ľudia, žijúci na juhu krajiny, hlásiaci sa zväčša k šiítskej vetve islamu, boli totiž po celé roky odkázaní na humanitárne zásielky OSN v rámci programu Ropa za potraviny. Bezpečnostná rada OSN už síce rozhodla o jeho obnove, ale zatiaľ nie je jasné, kto bude spravovať samotnú distribúciu, pretože iracká vláda, ktorá ju zabezpečovala, sa na programe odmietla podieľať. OSN okrem toho musí najprv zaistiť bezpečnosť celého programu, a tak sa systematické zásobovanie trpiaceho obyvateľstva obnoví pravdepodobne až po vyhodnotení bezpečnostnej situácie. Podtvrdil to aj hovorca Úradu OSN pre utečencov Edna Savage: Audio:„Zatiaľ prišlo veľmi málo pomoci od agentúr OSN kvôli tomu, že centrála v New Yorku nevydala povolenie, potvrdzujúce, že situácia je bezpečná.“ Prvý tím expertov OSN navštívil v utorok prístav Umm Kasr na juhu Iraku a poslal svoju hodnotiacu správu do New Yorku. Zatiaľ nie je jasné, ako sa OSN rozhodne. Zatiaľ dorazila do prístavu iba jedna loď, vezúca humanitné zásielky, patriaca britskému námorníctvu. Prístav inak využívajú iba vojenské lode. Problém, sprevádzajúci distribúciu základných potrieb obyvateľstvu armádou spočíva aj v jeho systémovej nedokonalosti – lenže hlavným problémom civilnej správy distribúcie je bezpečnosť. OSN disponuje pracovníkmi, ktorí nepodliehajú vojenským rozkazom a nie sú povinní riskovať svoj život. Ďalší problém predstavujú napäté vzťahy medzi americkými ozbrojenými silami a humanitárnymi agentúrami OSN, vyvolané nezhodami ohľadom spôsobu distribúcie zásielok. Pre Washington a Londýn je čo najrýchlejšie doručenie pomoci kľúčom k úspechu ich celej vojenskej operácie, ktorú sa rozhodli rozohrať bez dodatočnej rezolúcie BR OSN. OSN, ktorá dostala mandát od BR na obnovu programu Ropa za potraviny, má iba 45 dní na jeho uskutočnenie, zásielky však musí zabezpečiť od dodávateľov, s ktorými medzitým prerušila spoluprácu. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj získala milióny dolárov pre potreby humanitárnej pomoci Iraku, avšak nie všetky mimovládne organizácie chcú pri jej distribúcii spolupracovať s americkou armádou - z obavy o stratu svojho imidžu nezávislosti. Najžiadanejším artiklom pritom nie sú potraviny, ale voda, a to napriek tomu, že v oblasti zatiaľ nevypukla havarijná situácia s jej prípadným nedostatkom. Pomoc však napriek ťažkostiam prichádza – i keď sporadicky. V obliehanom meste Basra sa napríklad technikom Červeného kríža podarilo obnoviť prerušené dodávky vody i elektriny. Prvé kamióny so zdravotnými potrebami odcestovali dnes z Kuvajtu do Basry. UNICEF zabezpečuje dodávky vody do viacerých oblastí južného Iraku, kde boli ľudia nútení piť znečistenú vodu kvôli narušeniu vodovodných systémov. Hovorkyňa Svetového potravinového programu OSN Antonia Paradella predpokladá, že obyvatelia južného Iraku majú zatiaľ dostatok potravinových zásob na jeden mesiac, avšak ako dodáva: Audio: „Iracké obyvateľstvo je ochudobnené po 12 rokoch sankcií. To znamená, že pre 60 percent obyvateľov, alebo 16 miliónov ľudí, boli prídely potravín, ktoré dostávali od vlády v rámci programu Ropa za potraviny, aj jediným zdrojom ich príjmu.“ Rodiny jednoducho časť svojich prídelov predávali, aby mali na lieky, alebo iné základné potreby. Humanitárna pomoc Iraku bude preto predovšetkým ťažkou skúškou distribučných schopností jednotlivých agentúr OSN. Svetová organizácia však nie je schopná doručiť pomoc inou cestou ako prostredníctvom prístavu Umm Kasr, tradičný spôsob dopravy zásob potravín z prístavu po železnici je ale teraz nefunkčný, a tak v Perzskom zálive naďalej čaká austrálska loď s nákladom 100 tisíc ton obilia na vyloženie. Kuvajtské prístavy totiž nie sú dostatočne hlboké pre zakotvenie ťažko naloženej lode. Experti OSN preto zvažujú vyložiť časť objemného nákladu priamo na mori a umožniť tak čo najrýchlejšie doručenie zásielok obilia irackému obyvateľstvu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...