|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
7. apríl 2003
|
Boj o Iračanov – zdravotnícka pomoc neprichádza. Situácia v Umm Kasr
|
Charles Recknagel / Jaroslav Rozsíval
|
Americko-britská koalícia zvádza v Iraku dve vojny – jednu na vojenskom poli a druhú na poli civilnom - o sympatie irackej verejnosti. V juhoirackom prístave Umm Kasr sa už vojenská fáza spojeneckej operácie skončila, avšak miestna nemocnica je jasným príkladom pokračujúceho zápasu o miestne obyvateľstvo. To musí čeliť veľmi ťažkým existenčným podmienkam.
Klinika v meste Umm Kasr je na tom zle. Základných zdravotníckych potrieb je akútny nedostatok, každý deň tu lekári zvádzajú boj o život svojich pacientov. Potvrdzuje to aj náš dopisovateľ Charles Recknagel, ktorý v týchto dňoch nemocnicu navštívil:
Audio: „Klinika v Umm Kasr je hrôzostrašnou scenériou - aj pre tých, ktorí v nej pracujú. Pokiaľ ste iba návštevník, snažte sa obrniť ešte pri dverách.“
Hovorí Charles Recknagel, ktorý hneď na schodoch narazil na zúfalého otca, presvedčeného, že hovorí s lekárom. Otec 11 mesačnej dcéry ho prosil o pomoc. Keď náš dopisovateľ uvidel malé dieťa, pochopil, že musí konať. Dievčatko vyzeralo byť na konci so silami. Rodičia ho priviezli až z mesta az-Zubajr, ležiacom hodinu jazdy autom na sever. Dieťa deň predtým osleplo. Rodičia sa snažili nájsť pomoc aj v Basre, ale tamojšia nemocnica už vonkoncom nezvládala prílev ranených a chorých. Malému dievčatku diagnostikovali už v druhom mesiaci krvný výron na mozgu. Bezmocní rodičia chceli preto dostať svoje dieťa k britským lekárom. Náš dopisovateľ vzal dieťa do britského vojenského zajateckého tábora. Tamojší medik sa prípadu okamžite ujal, aj keď ako skonštatoval, v tábore nie je pediater. Dieťaťu dal iba lieky proti hnačke a výživné zeleninové pyré. Avšak po návrate do nemocnice pochopili nielen rodičia ťažko chorého dieťaťa, ale aj novinári beznádejnosť celej situácie. Klinika v Umm Kasr bojuje sama o život: dvaja lekári a 25 sestier pracuje v 12 hodinových službách každý deň, avšak bez akýchkoľvek liekov. Miestny lekár, bakteriológ Safaa Chalaf, nášmu dopisovateľovi povedal, že od začiatku vojny nedostala nemocnica žiadne lieky. Chronickým nedostatkom akýchkoľvek zdravotných potrieb trpelo toto zariadenie už počas éry Saddáma Husajna a hospodárskych sankcií OSN. Nové zásielky však do mesta ešte nedorazili. OSN čaká na bezpečné podmienky a britská armáda na danú situáciu zjavne nie je pripravená. Okrem toho, ako hovorí doktor Chalaf, do nemocnice sa vlámali aj zlodeji:
Audio:„Vlámali sa cez kuchynské okno. Bola tam motorka, patriaca nemocnici a oni ju vzali.“
Hlas: Iba pomocou tejto jednej motorky však lekári zabezpečovali návštevy pacientov a styk s okolím. Avšak to nebolo všetko:
Audio: „Potom sa vlámali do skladu zdravotných sestier, kde je uložená vata, gáza a iné chirurgické pomôcky.“
Nemocnica tak prišla o drahocenný materiál. Rabovanie však vypuklo po celom južnom Iraku. Britskej armáde sa podarilo zastaviť vykrádanie aspoň v okolí Umm Kasr, avšak na iných miestach ľudia rozoberajú doslova celé fabriky.
Jediné, čo sa zatiaľ podarilo zabezpečiť britským vojenským expertom, je dodávka pitnej vody z Kuvajtu. Iračania, trpiaci dôsledkami 12 rokov hospodárskych sankcií, pritom vítajú každú zmenu k lepšiemu. Pri posteliach ranených a chorých stoja však aj naďalej stovky bezradných príbuzných a čakajú na pomoc. Otec 11 mesačného zomierajúceho dievčatka položil nášmu dopisovateľovi otázku, na ktorú sa v takých chvíľach iba ťažko hľadá vhodná odpoveď: Prišli sem títo ľudia preto, aby nám pomohli, alebo preto, aby si zobrali našu ropu? Charles Recknagel dodáva:
Audio:„Odpovedať čo najskôr je to, čo budú musieť spojenci urobiť veľmi rýchlo, pokiaľ chcú presvedčiť Iračanov, že ich víťazstvo im prinesie výhody a nie iba ďalšie strádanie.“
Konštatuje nás vyslaný dopisovateľ v Iraku Charles Recknagel.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|