Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. apríl 2003 Šéfom civilnej správy Iraku bude Jay Garner Daniel Raus Vojna v Iraku sa ešte neskončila, ukazuje sa ale, že na územiach pod kontrolou spojencov by mala civilná správa nastúpiť čím skôr. Viditeľným dôvodom je rozsiahle rabovanie zo strany Iračanov, sprevádzajúce všeobecné oslavy pádu režimu. Dôležitou funkciou civilnej správy bude obnovenie poriadku. Ako bude vyzerať povojnový Irak? Zdá sa, že zo strany spojencov budú dôležité dve postavy. O bezpečnosť sa bude starať americký generál Tommy Franks, ktorý teraz vedie vojenské operácie. Dočasnú civilnú správu vytvorí ďalší Američan Jay Garner. Ten bude formálne podliehať Franksovi, ale financie bude mať od amerického State Departmentu, teda ministerstva zahraničných vecí. Jay Garner má 64 rokov, je vietnamským veteránom a bývalým generálom. V Iraku je známy tým, že v čase minulej vojny v Perzskom zálive mal na starosti ochranu Izraela raketami Patriot a viedol humanitárnu pomoc Kurdom. V ich očiach je dodnes hrdinom. Viacerí pozorovatelia oceňujú kombináciu jeho skúseností z vojenskej a civilnej oblasti. Napríklad Phil Anderson z Washingtonského centra pre strategické a medzinárodné štúdie: AUDIO: „Práve jeho druh skúsenosti je potrebný. Je to lepšie ako nejaký diplomat. Hovoríme o veľmi praktických veciach, od obnovy infraštruktúry až po obnovu vlády“. Ozývajú sa ale aj kritické hlasy, označujúce Garnera za „prokonzula“ alebo rovno za „šerifa Bagdadu“. Podľa nich je problematické to, že má zastávať danú funkciu Američan, nepáči sa im Garnerova podpora exilového Irackého národného kongresu a poukazujú na jeho proizraelské postoje. Tiež sa obávajú, že Washington môže vytvoriť v Bagdade bábkovú vládu, čo nemusí byť ideálne pre budúcnosť Iraku. Nile Gardiner z washingtonskej Heritage Foundation sa toho neobáva, upozorňuje skôr na problém rozvadenosti irackej opozície: AUDIO: „Nemyslím si, že je to otázka presadenia osoby, zvolenej Pentagonom. Ide skôr o schopnosť rokovať s rôznymi opozičnými skupinami, tak aby mal post-saddámovský predstaviteľ čo najširšiu podporu“. Z tohto pohľadu môže mať teda Jay Garner výhodu, pretože nie je súčasťou irackej scény ani exilu. Výhoda je aj rešpekt Kurdov – je totiž dôležité, aby sa nepokúšali vyhlásiť samostatnosť. Podľa Mika Amitaya z Kurdského inštitútu vo Washingtone budú Kurdi na jeho strane: AUDIO: „Myslím si, že Kurdi mu budú dôverovať, pretože pozná ich situáciu, má porozumenie pre ich žiadosti a bol s nimi počas humanitárnej operácie pred 12-timi rokmi. Keď sa teraz vráti, bude prekvapený, aký pokrok Kurdi dosiahli. A myslím si, že viac ako ktokoľvek iný dokáže oceniť ich príspevok k budúcnosti Iraku“. Jay Garner sa príliš nepáči ani OSN. Svetová organizácia bude mať zrejme na starosti humanitárnu pomoc a nechce byť podriadená záujmom armády. Podčiarkol to hovorca OSN David Wimhurst: AUDIO: „Nevidíme humanitárnu pomoc ako doplnok vojenskej sily. Armády sú súčasťou konfliktu, už z definície nemôžu byť nestranné“. Zdá sa teda, že Jay Garner nebude mať jednoduchú úlohu. Kľúčovým rozhodnutím bude zostavenie dočasnej irackej správy. V celej krajine ani exilovej opozícii totiž neexistuje postava, ktorá by Iračanov spájala a mala prirodzenú autoritu u všetkých etnických skupín. V tomto smere sa tam bude variť z vody.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...