Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. apríl 2003 Irak a problém novinárskej autocenzúry Martin Votruba Ako sa Iračania začínajú zotavovať, počuť od nich prvé nesmelé zmienky o hrôzach života pod vládou Saddáma Husajna. No najdrastickejšie konkrétne informácie zatiaľ prišli z nečakaného zdroja — a vyvolali v amerických novinárskych kruhoch kontroverziu. Mal ľavicový americký časopis The New Republic predsa len pravdu, keď vlani v októbri obvinil médiá demokratických krajín, že o situácii v Iraku referujú zdržanlivo, len aby ich z Bagdadu nevykázali? Novinári sa vtedy bránili. Napríklad konkrétne šéf oddelenia správ po celom svete vysielanej televíznej stanice CNN Eason Jordan označil obvinenia za skreslené a neférové. No práve Jordan teraz prehovoril o celom rade drastických informácií z Iraku, ktoré v minulosti osobne získal, no ktoré do spravodajstva nikdy nezaradil. Keď o nich teraz po Saddámovom páde Jordan napísal článok do denníka New York Times, nebolo to nijakými okolnosťami vynútené priznanie. Uviedol, že jednak chce, aby sa o tom vedelo, a že si uvedomuje závažnosť svojich minulých rozhodnutí. Napísal teda o tom, ako jeho stanica a ostatné médiá z demokratických krajín napríklad nereferovali o prenasledovaní a neraz aj mučení svojich irackých zamestnancov. Alebo mlčali o tom, keď sa dokonca aj vyššie postavení irackí úradníci zahraničným novinárom príležitostne zdôverili s príbehmi o krutosti Saddámovho režimu. Pracovník irackého Minsterstva zahraničných vecí napríklad Jordanovi povedal o kolegovi, ktorý musel Saddámovi napísať pochvalu za to, že mu dal popraviť brata. Roku 1995 sa do spravodajstva napríklad nedostalo to, že Saddámov syn Udaj Jordanovi osobne povedal o pláne zavraždiť svojich dvoch švagrov, ktorí ušli do Jordánska. Jordan vtedy vraj síce varoval jordánskeho kráľa, no ten to označil za táranie pomätenca. A o niekoľko mesiacov boli obaja Udajovi švagri zavraždení. Diskusia medzi americkými novinármi sa sústredila na to, či Jordan mal — a či novinári vo všeobecnosti majú - morálnu zodpovednosť o niečom podobnom nereferovať, keď by tým zdroj svojich informácií, alebo niekoho iného ohrozili. Napríklad v prípade spravodajského mlčania o Udajovom vražednom pláne sa Jordan obával o osud Iračana, ktorý rozhovor tlmočil. Alebo či má novinár naopak povinnosť informovať o všetkom, čo vie, lebo inakšie v takýchto prípadoch vlastne napomáha zlu. Podľa jedného z novinárskych kritikov mlčania to je, akoby nejaký dopisovateľ za druhej svetovej vojny nepísal o deportáciách židov, len aby ho nevykázali z Berlína. Zdá sa pravdepodobné, že americkí novinári zostanú v názoroch na mieru samocenzúry s poukázaním na ohrozenie zdroja informácií rozdelení. Nejde totiž len o zásadné rozhodnutie o morálnosti jedného či druhého postupu, ale aj o konkrétnu úvahu v jednotlivých prípadoch, či je svedok takej udalosti naozaj ohrozený a či je zverejnenie určitej informácie dôležitejšie ako prípadné zachovanie dlhodobého a celkovo azda relatívne pravdivého spravodajstva o pomeroch v neslobodnej krajine, o ktorých by inakšie svet nepočul vôbec nič.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...