[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



14. apríl 2003

EÚ a povojnová obnova Iraku

Ivan Štulajter

Šéf európskej diplomacie Javier Solana pred dnešným pravidelným stretnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v Luxemburgu apeloval na Spojené štáty, aby zmiernili svoju tvrdú rétoriku voči Sýrii, pretože v danej chvíli je načase upokojiť napätú situáciu na Blízkom východe. Pripomeňme, že o Sýrii niektorí predstavitelia Bushovej administratívy hovoria ako o ďalšom možnom cieli vojenských operácií, a to v prípade, ak táto krajina nezmení svoju politiku, ústretovú voči terorizmu. Solana zároveň vyhlásil že od schôdzky ministrov zahraničných vecí pätnástky neočakáva žiadne zásadné rozhodnutie, ako sa únia postaví k otázke rekonštrukcie povojnového Iraku.

Zdá sa, že v otázke, kto by mal hrať centrálnu rolu pri obnove Iraku, majú členské štáty Európskej únie, vrátane Veľkej Británie, jasno. Mala by to byť Organizácia spojených národov. Londýn sa týmto postojom síce vzďaľuje od pozície Spojených štátov, ale zato sa vracia do znešváreného európskeho tábora, ktorý rozdelila iracká kríza.

Snaha o rovnováhu medzi Amerikou a kontinentálnou Európou, však ešte nemusí byť jedinou príčinou, prečo kabinet Tonyho Blaira akcentuje OSN. Blairovu zahraničnú politiku určite ovplyvňuje aj nie nepodstatný odpor voči vojne v Iraku vo vlastnej labouristickej strane. No možno je za tým aj skúsenosť bývalej koloniálnej mocnosti, ktorá vie, že „westernizovať“ krajiny v Ázii či v Afrike nie je práve ľahké sústo.

Jedna vec je však hovoriť o centrálnej role OSN v povojnovom Iraku a druhá mať jasnú predstavu o tom, ako by to malo vyzerať v praxi. Ako poznamenáva bruselský korešpondent Slobodnej Európy Ahto Lobjakas, nedávna história ponúka niekoľko príkladov účasti OSN pri riešení konfliktov. Napríklad zásah Severoatlantickej aliancie v Kosove sa uskutočnil bez mandátu OSN. Organizácia však neskôr schválila prítomnosť medzinárodných bezpečnostných síl v oblasti a civilnú správu. V prípade Východného Timoru OSN schválila vyslanie medzinárodných jednotiek, ktoré na ostrove obnovili mier a postarali sa o vytvorenie prechodnej správy. V Afganistane vláda po páde Talibanu vznikla pod dohľadom štátov G-8, pričom OSN sa ocitla v úlohe akéhosi supervízora „detalibanizácie“ spoločnosti.
Po dnešnej schôdzke ministrov zahraničných vecí európskej pätnástky a dva dni pred summitom únie v Aténach, kde dôjde k podpisu prístupových zmlúv s kandidátmi, by teda mohlo byť jasnejšie v tom, ako si únia predstavuje rolu OSN v povojnovom Iraku. Podľa diplomatov je však táto debata skôr na začiatku, ako na konci. Jedným z problémov je nepochybne to, že táto téma sa dotýka napríklad otázky dodatočnej legitimizácie vojny v Iraku zo strany OSN, s čím odporcovia zákroku, akými sú Francúzsko, Nemecko či Belgicko, nesúhlasia. Tým druhým je nepochybne aj vzťah únie k Spojeným štátom, ktoré chcú mať ekonomickú a politickú obnovu Iraku pod kontrolou. Povojnový Irak je teda ďalším kolbišťom, kde sa môžu prehĺbiť transatlantické rozpory. Otázkou je, či o to Európa stojí a napokon či vôbec má nejaké nástroje na vytesnenie víťazných Američanov z oblasti. Z iného uhla pohľadu povojnový Irak a úloha OSN pri jeho obnove sú ďalšími variáciami na starý problém: je ním neexistencia jednotnej zahraničnej politiky únie, ktorá je dôsledkom odlišných záujmov jej členov. A tie sa formovali po stáročia.

Podľa informácií z kuloárov Javier Solana spoločne s komisárom pre vonkajšie vzťahy Chrisom Pattenom navrhujú, aby sa únia podieľala na finančnej podpore, zameranej na rozvoj irackej občianskej spoločnosti, a prípadne v spolupráci s OSN a Severoatlantickou alianciou pomáhala pri zabezpečení povojnovej stability a bezpečnosti v oblasti. Z toho hľadiska by sa to teda javilo skôr na „dôstojnú spiatočku“ z konfliktnej otázky, ako na pokračovanie zápasu s Washingtonom. Uvidí sa.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print