Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. apríl 2003 Slovenskí politici zatiaľ k zatýkaniu opozície na Kube mlčia Boris Koreň Kubánsky komunistický režim Fidela Castra začal takmer presne s útokom spojencov na Irak s rozsiahlym zatýkaním politickej opozície. Počas niekoľkých týždňov bolo najmenej 36 z osemdesiatich zatknutých aj odsúdených mimoriadnymi súdmi, a to na vysoké tresty odňatia slobody od 6 do 28 rokov. V piatok minulý týždeň režim dokonca po dlhom čase uplatnil trest smrti voči trom únoscom kubánskeho tankeru, ktorí sa takto chceli dostať z "ostrova slobody". Viac už má Boris Koreň. Podľa pracovníka nadácie Pontis Milana Niča, ktorý podrobne sleduje situáciu na Kube a v januári organizoval aj pobyt najznámejšieho kubánskeho disidenta Oswalda Payu na Slovensku, sa tvrdý postup voči politickej opozícii zo strany Castrovho režimu dal očakávať. Takmer polovica zatknutých je totiž spojená s hnutím Varela, ktoré požaduje slobodné voľby na Kube. V posledných dvoch rokoch sa naviac zhoršuje sociálne napätie medzi obyvateľstvom, a to najmä v provinciách vzdialenejších od Havany. Podľa Milana Niča: AUDIO: "Režim sa bojí sociálnych nepokojov, sociálnych vzbúr. Keď to spojí s úspešnou petíciou za slobodné voľby, kde sa zozbieralo jedenásťtisíc platne odovzdaných podpisov a ďalších desaťtisíc zhabala tajná polícia, tak jednoducho voči Castrovmu režimu sa budovala alternatíva. Takú organizovanú opozíciu, akej čelil doteraz, zatiaľ nemal na Kube možno posledné desaťročia. Musel proti nim zasiahnuť, to sa všeobecne očakávalo." Opozičnému hnutiu Varela, ktorého zakladateľom je práve Oswaldo Payá, sa podľa Milana Niča podarilo postupne zjednocovať predtým značne roztrieštenú opozíciu. Najznámejší kubánsky disident Payá však zatknutý nebol, čo má svoje logické zdôvodnenie, rovnako ako aj načasovanie zatýkania na začiatok vojnového konfliktu v Iraku. AUDIO: "Fidel Castro zrejme tým sledoval to, aby protesty zo zahraničia boli čo najnižšie. Aby si to čo najmenej vlád všimlo. To sa mu nepodarilo. Tie protesty sú dosiaľ najväčšie za posledných trinásť rokov. Ale keby zavrel aj Oswalda Payu, tak určite by nemohli mlčať Európsky parlament a Európska únia, keďže mu dali cenu za slobodu svedomia. Takto to urobil prezieravo - troch najznámejších disidentov na Kube nechal na slobode." Milan Nič a ďalší slovenskí mimovládni aktivisti sledujúci situáciu na Kube očakávajú aktívny postoj slovenských politikov k posledným udalostiam. Opäť Milan Nič: AUDIO: "Od ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana očakávam minimálne to, že si pozve kubánsku chargé d´affaires a vyjadrí jej protest a rozhorčenie. Tak, ako to urobili jeho kolegovia, šéfovia diplomacií mnohých iných krajín - Švédska, Kanady a podobne. Od slovenských politikov, napríklad predsedu parlamentu Hrušovského, ale aj premiéra Dzurindu, ktorý podporili nomináciu Oswalda Payu na Nobelovu cenu mieru očakávam, že sa pripoja svojím podpisom k medzinárodným protestom." Zatiaľ osamoteným hlasom vyššieho ústavného činiteľa sú iba iniciatívy predsedu parlamentného výboru pre ľudské práva a národnosti Lászlóa Nagya. Ten už pred troma týždňami oslovil kubánske veľvyslanectvo so žiadosťou o stretnutie, na ktorom by žiadal podrobnejšie informácie. Z veľvyslanectva mu doteraz neodpovedali. Nagy preto pred desiatimi dňami vyjadril znepokojenie a protest nad zatýkaním kubánskej opozície a po eskalácii udalostí vydal na konci minulého týždňa oficiálne vyhlásenie. Hovorí László Nagy: AUDIO: "V súčasnosti som sa obrátil osobne na predsedu nášho parlamentu pána Hrušovského, na predsedu vlády pána Dzurindu a na ministra zahraničných vecí, aby zo svojej pozície podnikli kroky smerom na oficiálne kruhy na Kube v záujme oslobodenia odsúdených, respektíve zadržaných. A vydávam k tomu oficiálne vyhlásenie ako predseda výboru, kde aj verejne žiadam našich čelných predstaviteľov, aby podnikli účinné kroky."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...