|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
15. apríl 2003
|
Severná Kórea zrejme mení stratégiu, uvažuje o viacstranných rozhovoroch
|
Anna Šišková
|
Zdá sa, že úspech americkej vojenskej operácie v Iraku má dosah tisícky kilometrov od Perzského zálivu – na Severnú Kóreu, ďalšiu krajinu, ktorú prezident Bush zaradil ním pomenovanej osy zla. Pchjongjang až do víkendu zásadne odmietal akékoľvek viacstranné rozhovory o svojom jadrovom programe. Washington zas odmietal priame rokovania, čo odôvodňoval tým, že severokórejský jadrový program má vplyv na viacero krajín v oblasti. V sobotu Severná Kórea oznámila, že zváži akúkoľvek formu dialógu so Spojenými štátmi, pokiaľ tie preukážu odvahu a zásadne zmenia svoju politiku voči Pchjongjangu. Čo týmito slovami stalinistický režim myslel. nie je jasné, prezident Bush však oznámenie označil za pozitívne znamenie.
Zmierlivejšie vyhlásenie zo Severnej Kórey prišlo len pár dní potom, čo Bush oznámil pád Husajnovho režimu a varoval Sýriu pred poskytovaním útočiska jeho predstaviteľom. Podľa Patricka Koelnnera, odborníka na Kóreu z hamburskej univerzity, nejde o náhodu. Fakt, že iracký režim sa dostal na zoznam Bushovej osy zla a neskôr bol zničený, určite pchjongjangského diktátora Kim Čong-ila nepotešil:
„Z irackej operácie si možno zobrať dve ponaučenia. Prvé – musíte vyrábať jadrové zbrane rýchlo, aby ste posilnili svoju stratégiu odstrašovania. Druhé – radšej rokujte s Američanmi, aby ste sa vyhli vojenskému útoku.“
Analytik Aidan Foster-Carter z britskej Univerzity v Leeds konštatuje, že vyjadrenia severokórejských predstaviteľov skôr naznačujú, že Pchjongjang sa rozhodol jadrové zbrane vyvíjať pre svoju ochranu. V tomto prípade je podľa Fostera-Cartra sobotňajšie vyhlásenie iba zdržiavacím manévrom:
„čoho sa obávam? Irak komentovali takto: Mizerný osud Iraku potvrdzuje, že inšpektorov dnu jednoducho nevpustíte a nedovolíte im odzbrojiť vás. Ak by ste boli Severnou Kóreou, ako inak by ste si to vysvetľovali? Irak urobil ústupky, inšpektori liezli všade – čo je pre Severnú Kóreu nepredstaviteľné – a Američania pristúpia k invázii aj tak. Obávam sa, že Kim Čong-il sa rozhodol, že jadrové zbrane jednoducho chce. Potom sme pri otázke, prečo ich chce? Chce ich len na odstrašenie, alebo na to, aby získal vyššiu cenu za to, že sa ich vzdá? Uvidíme. Obávam sa však, že skôr na odstrašenie, čo by bolo racionálne.“
O samotnom rozsahu severokórejského jadrového programu sa toho vie relatívne málo. Minulý rok v októbri sa Pchjongjang priznal, že spracováva obohatený urán s cieľom vyrobiť jadrovú zbraň, čo je v rozpore s dohodami z polovice 90-tych rokov. Ústredná spravodajská služba – CIA – verí, že Pchjongjang už má jednu alebo dve jadrové bomby. Severná Kórea tieto informácie nikdy verejne nepotvrdila, ale nikdy ich ani verejne neodmietla. Medzinárodné podozrenie voči Pchjongjangu sa však zvýšilo potom, čo oznámil jednostranné odstúpenie od Zmluvy o nešírení zbraní hromadného ničenia. Podľa analytika Fostera-Cartera posledné severokórejské vyhlásenie je typické:
„Kórejčania majú dlhú históriu vyjednávania a nevyjednávania. Zvyknú zájsť až na úplnú hranu, niekedy aj ďalej – zvýšia napätie, potom opäť povolia a povedia: ´Môžeme urobiť to, alebo ono´. Stalo sa to už akýmsi zvykom.“
Koellner aj Foster-Carter sú presvedčení, že za súčasnú situáciu a kolaps zmluvy z roku 1994 môže aj Bushova administratíva. V dohode sa Severná Kórea zaviazala, že zastaví jadrový program výmenou za dodávky ropy a vybudovanie dvoch ľahkovodných reaktorov. Ostrá kritika dohody zo strany Bushovej administratívy ako aj spomaľovanie výstavby reaktorov mohli podľa nich spôsobiť, že Severokórejčania sa napokon rozhodli od dohody odstúpiť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|