Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. apríl 2003 Ruské firmy sa obávajú o svoje ropné záujmy v Iraku Peter Gabaľ Pred Irakom a jeho rodiacou sa dočasnou správou v týchto dňoch stoja ako najdôležitejšie úlohy potreba obnoviť poriadok a základné služby - od dodávok vody a elektriny po zdravotnícku starostlivosť. Skôr či neskôr však dôjde aj na ropné otázky. O tie sa však hrá už dávno. A ruskí investori sa obávajú, že v tejto hre nebudú mať navrch, hoci sa o to dlho snažili. Ruské ropné firmy majú strach, že ich dlhodobé snahy pevne sa usadiť v Iraku a byť pripravení na chvíľu zrušenia sankcií a otvorenie trhu sa ocitnú v troskách. Ten strach samozrejme nie je nový, prišiel však čas ho ventilovať. Dočasná iracká správa sa začne rodiť pod americkou taktovkou a postupne bude stále viac prechádzať do rúk doterajšej irackej opozície. Bushova administratíva dáva najavo, že na prechodnej správe a obnove Iraku sa budú podieľať skôr víťazi než oponenti zásahu proti režimu Saddáma Husajna. No v detailoch sú oficiálne americké vyjadrenia v tomto smere skôr zdržanlivé a zdôrazňujú potrebu prechodu správy vecí verejných do rúk samotných Iračanov. Tí sú ale už oveľa otvorenejší. Exiloví predstavitelia Irackého národného kongresu najmenej od jesene minulého roka dali opakovane najavo, že sa nebudú cítiť viazaní zmluvami, ktoré podpísal režim Saddáma Husajna a jednu po druhej ich znova prejdú. Hoci veci sú stále vo vývoji, o významnom podiele Irackého národného kongresu na budúcej správe krajiny nikto nepochybuje. Pritom čelný predstaviteľ tejto organizácie a kandidát na najvyššie pozície Ahmad Šalabí pred pol rokom navrhol vytvorenie konzorcia pod vedením Spojených štátov, ktoré by rozhodovalo o budúcnosti irackých naftových polí. Ruské ropné giganty sa z pochopiteľných príčin v uplynulých mesiacoch snažili o kontakty a podľa možnosti dobré vzťahy s irackou opozíciou. Obchodná zdvorilosť je však málo platná v situácii, keď iracká opozícia vďačí za svoju životnú šancu Američanom bez pomoci a dokonca proti vôli Ruska. Prezident štátom vlastnenej ruskej spoločnosti Zarubežnefť Nikolaj Tokarev už minulý mesiac vyslovil obavy, že pri zrušení kontraktov, podpísaných s bývalou irackou vládou, by spoločnosť stratila 150-180 miliónov dolárov. Kontrakt na 23 rokov už v roku 1997 podpísal aj ruský ropný gigant LUKoil ako hlava konzorcia, ktorého súčasťou je aj Zarubežnefť. Projekt mal v budúcnosti smerovať k ťažbe 600 tisíc barelov denne. Aj LUKoil sa obáva o stratu svojich pozícií. Súperom, ktorí by chceli vytesniť spoločnosť z kontraktovaných ropných polí v Iraku, viceprezident LUKoil-u Leonid Fedoun minulý týždeň pohrozil medzinárodnou arbitrážou. Otázka ruskej angažovanosti v Iraku má ešte viac aspektov – pod číslom 2 sa skrýva iracký dlh voči Rusku a na treťom mieste je nepochybný záujem Moskvy získať pre svoje firmy zákazky na rekonštrukcii povojnového Iraku. Ropnému rozmeru však zrejme patrí prvá priečka. Podľa agentúry Reuter totiž najväčší objem kontraktov so Saddámovou vládou podpísali práve ruské firmy, hoci presné číslo nie je známe. Ich osud má sčasti v rukách OSN, ktorá ešte stále nezrušila sankcie proti Iraku a limituje jeho možnosti obchodovať s ropou. Ďalšie karty majú v rukách Spojené štáty. Nimi vedená koalícia v uplynulých dňoch uzavrela ropovod z Iraku do Sýrie, ktorú Washington obvinil z podpory prívržencov Saddáma Husajna a kam údajne prúdila ilegálna iracká ropa, porušujúc sankcie OSN. Spojené štáty zohrajú aj rozhodujúcu úlohu pri formovaní dočasnej irackej správy. Energetickí odborníci preto práve na ne apelujú, aby mali na pamäti posvätnosť vlastníctva a zmluvných záväzkov, a zachovali dôveru investorov v stabilitu a ochranu investícií v oblasti. Niet pochýb o tom, že tieto princípy patria k slobodnej trhovej ekonomike, ktorou by sa Irak podľa amerických plánov mal stať. Otázne je, do akej miery sú Spojené štáty správnym adresátom týchto apelov. Otázne je však aj to, či pre americko-irackú dočasnú správu v Bagdade budú ruské ropné spoločnosti viac ctihodným obchodným partnerom než nepriateľom. Zrejme nám zostáva len nechať sa prekvapiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...