Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. apríl 2003 Mierový plán pre Blízky východ: Spojené štáty urýchľujú svoju aktivitu Jaroslav Rozsíval Ani vojna v Iraku nedokázala odvrátiť pozornosť od najpálčivejšieho a najzdĺhavejšieho konfliktu na Blízkom východe: Izraelsko-palestínsky spor nie je iba výsledkom dva a pol ročného povstania Palestínčanov, nie je to iba konflikt Arabov a Židov, je to aj zrážka rozličných politických prístupov k riešeniu historického dedičstva ľudí, žijúcich na posvätnom území troch hlavných svetových náboženstiev. Nájsť politické riešenie tohto sporu sa v súčasnosti snaží aj administratíva amerického prezidenta Busha. Vojna v Iraku sa už takmer skončila. Nielen väčšina obyvateľov arabských krajín, ale aj štátov západnej hemisféry presúva teraz svoju pozornosť na kľúčový konflikt Blízkeho východu, ktorým je jednoznačne izraelsko-palestínsky spor. Pochopiť desaťročia krvavých zrážok a násilia, ku ktorým došlo na tomto malom fliačiku zeme, posvätnom nielen pre židov, či moslimov, ale aj kresťanov, nie je jednoduché: arabsko-židovský spor vypukol predovšetkým po vzniku štátu Izrael v roku 1947. Okolité arabské krajiny vtedy odmietli akceptovať túto skutočnosť napriek jednoznačnému rozhodnutiu OSN: To hovorilo o vzniku dvoch samostatných národných štátov na území vtedajšej britskej kolónie Palestína. Politicky zaostalá, názorovo pomerne jednoliato orientovaná arabská spoločnosť, bola zrazu konfrontovaná s rozmanitou a rôznorodou západnou kultúrou, reprezentovanou židovskými prisťahovalcami, hľadajúcimi po nacistickom holocauste svoju vlastnú identitu vo Svätej zemi. Dnes túto identitu hľadá politicky sa pretvárajúca palestínska spoločnosť, žijúca na okraji vyspelého izraelského štátu. Súčasný palestínsko-izraelský spor je už však predovšetkým sporom rozličných politických prístupov pri hľadaní riešenia dlhotrvajúceho konfliktu: Palestínčanmi deklarovaný a Západom podporovaný cieľ vzniku samostatnej Palestíny naráža pritom na Izraelom preferovanú požiadavku bezpečnosti a nedotknuteľnosti svojho územia. Oba ciele nie sú však jednoznačne definované: Reprezentácia Palestínskej samosprávy, na ktorej čele stojí dlhoročný palestínsky vodca, bývalý terorista, mocensky podporovaný vtedajším Sovietskym zväzom, Jásir Arafat, sa iba veľmi neochotne vzdáva svojho mocenského postavenia na čele palestínskej spoločnosti: Na nátlak Washingtonu, Izraela a EÚ vymenoval tohto roku po prvý raz predsedu palestínskej vlády, ktorým sa stal umiernený politik Mahmúd Abás. Arafat však v praxi nie je ochotný vzdať sa nediplomatických nástrojov svojej politiky: a tak fakticky odmieta vyvinúť tlak na radikálne palestínske organizácie, aby ukončili svoje teroristické útoky proti izraelským civilistom. Ešte pred vyhrotením sa americko-irackého konfliktu predložilo obom stranám palestínsko-izraelského sporu svoj návrh mierového riešenia tzv. Kvarteto diplomatov, reprezentujúcich OSN, EÚ, Rusko a Spojené štáty. Washington obnovil svoju aktivitu pri riešení konfliktu po tom, čo už takmer ukončil svoju vojenskú intervenciu v Iraku: tá pritom veľmi výrazne zamiešala karty politikov, pohybujúcich sa v tejto oblasti. Pre väčšinu moslimov je totiž každý blízkovýchodný konflikt motivovaný a určovaný situáciou na palestínskych územiach. Spojené štáty preto musia dokázať, že ich cieľom je predovšetkým vyriešenie dlhoročného palestínsko-izraelského sporu. Mierový plán s pracovným názvom Cestovná mapa by mal byť oficiálne predložený Izraelu a Palestínskej samospráve po tom, čo nový palestínsky premiér predstaví svoj nový kabinet. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell oznámil, že čoskoro navštívi Blízky východ, aby osobne rokoval s jednotlivými politikmi aj o tomto spore: Audio:„Bude to veľmi zložitý proces, ale myslím si, že je možné dosiahnuť pokrok, pokiaľ obe strany pristúpia na tento plán s pochopením pre potreby oboch strán.“ Po zlyhaní mierovej dohody z Oslo z roku 2000 sa tak otvára ďalšia možnosť riešenia palestínsko-izraelského konfliktu: na jeho konci by sa podľa predstáv Kvarteta mal objaviť nový palestínsky štát a definitívne ukončenie bilaterálnych územných sporov: Tie sa týkajú predovšetkým palestínskych nárokov na Izraelom okupovaný východný Jeruzalem, ako aj pokračujúcej výstavby židovských osád na palestínskych územiach. Do akej miery môže tomuto procesu pomôcť vymenovanie nového palestínskeho premiéra Mahmúda Abása? Hovorí analytik Nadácie Heritage so sídlom vo Washingtone Ariel Cohen: Audio:„Myslím si, vychádzajúc z viacerých vyhlásení Jásira Arafata i vodcov mnohých radikálnych palestínskych organizácií, že oni sú stále presvedčení, že ozbrojený boj je tou správnou cestou a že zničenie Izraela je ich hlavným cieľom. Zatiaľ si teda nemyslím, že mierový proces, aj keď by ho Kvarteto zaviedlo, môže byť úspešný.“ Ani izraelskí diplomati, ktorí tento týždeň rokovali vo Washingtone, neprejavili absolútne nadšenie z nového mierového plánu – Jeruzalem predovšetkým odmieta tie pasáže textu, ktoré hovoria o recipročných krokoch. Podľa Izraela by sa v prvom rade mali vzdať násilia Palestínčania a nové palestínske orgány musia potvrdiť svoju dôveryhodnosť. Minister Powell však vyhlásil, že na texte návrhu Cestovnej mapy sa už nebude nič meniť. Obe strany sa tak budú musieť už v dohľadnom čase vyjadriť, do akej miery sú ochotné pristúpiť na stanovené požiadavky. Hovorí odborník na Blízky východ z univerzity Georgea Washingtona Nathan Brown: Audio:„Je toho veľa, čo by sa dalo kritizovať na Cestovnej mape, ako z palestínskej, tak aj z izraelskej strany. Ale nie je to ani izraelský, ani palestínsky dokument. Je to jediná sľubná myšlienka, ktorú má teraz niekto k dispozícii, takže sa aj najskôr dá uplatniť.“ Washington chce však čo najrýchlejšie potvrdiť svoj deklarovaný zámer urýchliť demokratizáciu Blízkeho východu, čoho dôkazom mal byť aj jeho postup v Iraku: ostré diplomatické vyjadrenia voči Sýrii, ktorá naďalej podporuje radikálne palestínske skupiny, dávajú tušiť, že Biely dom to so svojimi zámermi myslí vážne: Čítajúc medzi riadkami je jeho prvoradým cieľom definitívne odrezať cestu, vedúcu k nenávisti a terorizmu. Či táto cesta povedie aj cez Sýriu, je jednou z otvorených otázok blízkovýchodného konfliktu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...