Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. apríl 2003 Severná Kórea: neľahký oriešok pre USA, zamestnané Irakom Peter Gabaľ Tento týždeň sa má Peking stať hostiteľom prvého kola zatiaľ trojstranných rozhovorov medzi Severnou Kóreou, Spojenými štátmi a Čínou. Cieľom rozhovorov, ku ktorým by čase mali alebo aspoň mohli pristúpiť i ďalšie krajiny regiónu, je znížiť napätie na Kórejskom polostrove a v jeho susedstve po tom, čo Pchjongjang jednostranne odstúpil od zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Článok korešpondenta Slobodnej Európy Jeremyho Branstena pre slovenské vysielanie spracoval Peter Gabaľ. Po šiestich mesiacoch prudkého napätia na Kórejskom polostrove by sa tri zo zainteresovaných krajín mali pokúsiť nájsť východisko zo slepej uličky. Do posledných chvíľ pred schôdzkou panoval v ovzduší dramatický prvok: odlet americkej delegácie do Pekingu bol ohrozený kvôli piatkovému oznámeniu severokórejskej tlačovej agentúry KCNA o začiatku regenerácie tisícok vyhorelých palivových tyčí v odstavenej jadrovej elektrárni. Včera však KCNA vydala nové znenie správy, z ktorého vyplynulo, že krajina postúpila v tomto procese, čo by však ešte nemuselo znamenať, že obnova palivových tyčí sa už začala. Pchjongjang zmenu oznámenia nevysvetlil, no americká delegácia napokon predsa len do lietadla nasadla. Dramatický prvok nie je tejto kauze novinkou. V plnej sile problém vypukol na jeseň minulého roka. Pchjongjang priznal, že pracuje na jadrovom programe, čím porušuje dohodu so Spojenými štátmi z roku 1994. Dohoda vzišla z obáv, že Severná Kórea by mohla jadrové zariadenia zneužiť na vývoj a výrobu zbraní. Ako protihodnotu za zastavenie jadrových programov jej preto Spojené štáty ponúkli dodávky pol milióna ton vykurovacej nafty ročne a pomoc pri výstavbe dvoch ľahkovodných jadrových reaktorov, u ktorých je vylúčené dvojaké použitie. Spojené štáty preto v novembri zastavili dodávky paliva do Severnej Kórey. V decembri na to reagoval Pchjongjang oznámením, že obnovuje činnosť jadrových zariadení, potrebných na výrobu energie. Do marca sa potom obe strany naťahovali o to, či budú rokovať. Podľa Spojených štátov ide o záležitosť, ktorá sa týka celej oblasti a na jej riešení by sa preto mali zúčastniť aj Čína, Rusko, Japonsko a Južná Kórea. Severná Kórea zatiaľ opakovane žiadala Spojené štáty, s ktorými nemá diplomatické styky, o priame dvojstranné rozhovory. Pripomeňme si ultimatívne vyhlásenia Pchjongjangu slovami, ktoré koncom januára predniesol veľvyslanec Severnej Kórey v Číne Ču Čin-su: AUDIO: "Sme proti pokusom internacionalizovať jadrové záležitosti kórejského polostrova a nikdy sa nezúčastníme na žiadnej forme viacstranných rozhovorov." Za pokrok by sa teda dal považovať už fakt, že sa obe strany zhodli na dialógu za prítomnosti Číny. Američania pritom opakujú, že by sa nemala vopred vylučovať možnosť pristúpenia ďalších spomínaných krajín. V tomto prípade však ešte viac ako obvykle platí ono známe "nekrič hop". Severná Kórea si už roky buduje povesť vypočítavého, no nevypočítateľného partnera. No otázne sú možno i postoje Číny, ktorá má k veľmi izolovanému režimu najbližšie. Po súhlase so začiatkom rokovaní v Pekingu čínsky veľvyslanec v Južnej Kórei koncom minulého týždňa povedal, že jeho krajina nemá v úmysle angažovať sa v rokovaniach, ktoré sa principiálne týkajú len dvoch krajín: Spojených štátov a Severnej Kórey. Ďalšiu komplikáciu môžu spôsobiť správy, ktoré s odvolaním sa na austrálsku tlač včera priniesol americký denník Washington Post. Podľa neho Spojené štáty za pomoci najmenej desiatich krajín zaranžovali útek asi dvoch desiatok vysokých severokórejských úradníkov, vrátane kľúčových jadrových vedcov, medzi ktorými by údajne mal byť i otec jadrového programu Pchjongjangu. Ten sa mal dostať do Číny a odtiaľ cez veľvyslanectvo malého tichomorského ostrovčeka Nauru do nešpecifikovaného zahraničia. Čína je najbližším, a dnes možno i jediným spojencom Severnej Kórey, ktorej občanom nikdy nepriznáva štatút utečenca a vracia ich bez milosti späť. Ak sa táto akcia skutočne udiala, ťažko a dá predpokladať, že by prebehla bez tichého súhlasu Pekingu. Už z povahy veci a doterajších postojov účastníkov sa s istotou dá povedať len to, že ak sa rokovania vôbec začnú, budú veľmi ťažké a bez najmenšej záruky úspechu. Nie je pritom celkom jasné, čo presne má Severná Kórea v rukách. Námestník amerického ministra zahraničných vecí James Kelly v polovici marca vyhlásil, že Severná Kórea môže vyrábať vysoko obohatený urán ako štiepny materiál pre jadrové zbrane v priebehu mesiacov, nie rokov - teda oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo. CIA je dokonca presvedčená, že Pchjongjang už vlastní jednu alebo dve jadrové bomby, čo však režim dosiaľ nikdy nepotvrdil. Odborníci sa zatiaľ sporia, či sa Pchjongjang bude naozaj snažiť o dohodu, kde by si za ústupky nechal zaplatiť ekonomickou pomocou, alebo či v snahe za každú cenu budovať svoj jadrový potenciál len hrá o čas. Podľa zástancov tohto druhého názoru je Severná Kórea, ktorú spolu s Iránom a Irakom americký prezident Bush zaradil do tzv. osi zla, vystrašená práve irackým príkladom. Z jej pohľadu si Bagdad postil na svoje územie zbrojných inšpektorov, čo je pre Pchjongjang samo o sebe nepredstaviteľné, a aj tak mu to nepomohlo. Preto by mohol post-stalinistický režim veriť skôr v odstrašujúcu silu vlastných jadrových zbraní. Pre Spojené štáty sú to neľahké oriešky v čase, keď ich ozbrojené sily, diplomacia a ďalšie vládne agentúry majú ešte plné ruky práce v Iraku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...