Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. apríl 2003 Prvé nebezpečenstvo povojnového Iraku: islamský štát Daniel Raus Pád irackého diktátora sa udial rýchlejšie, ako mnohí (a zrejme aj on sám) predpokladali. Rovnako rýchlo by sa v mocenskom vákuu ale mohla presadiť iná forma totality – napríklad islamský štát. Z tohto dôvodu je potrebná prítomnosť spojencov v krajine a spočiatku aj ich priame vedenie civilnej správy. Hrozbu predstavujú, okrem iného, hlasy mnohých šiítskych moslimov, volajúce po tom, aby sa ich krajina vydala cestou susedného Iránu. Chcú šiítski pútnici demokraciu alebo islamský štát? Chcú slobodu pre svoje náboženstvo alebo naopak vládu svojich duchovných nad celou krajinou? A mimochodom, vedia títo pútnici, čo vlastne chcú? Irak v dnešnej podobe ustanovila kedysi britská koloniálna správa. Je to umelý štát s mnohými etnickými a náboženskými menšinami. Z toho vyplýva potenciálne nebezpečenstvo, ale aj príležitosť. Ak sa totiž spojencom podarí vytvoriť tam stabilnú a demokratickú vládu, z totalitného strašiaka sa stane príklad pre okolité krajiny. Prvým kameňom úrazu sa môže stať volanie šiítskych pútnikov po islamskom štáte. Teda po podobnom režime, aký vládne v susednom Iráne. To samozrejme spojenci nemôžu pripustiť. Potvrdzuje to hovorca washingtonského Bieleho domu Ari Fleischer: AUDIO: „Irán určite nie je príkladom demokracie alebo krajiny slobodných ľudí. Takže nechceme, aby po oslobodení Iraku prišla iba iná forma diktatúry“. Podstata problému spočíva v tom, čo sa na Západe stalo samozrejmosťou, a čo je známe pod termínom „oddelenie štátu a cirkvi“. Radikálni šiítski predstavitelia odmietajú rokovania o budúcnosti Iraku, pričom dúfajú v nastolenie iránskeho modelu. Majú dokonca organizáciu, Najvyššiu radu pre islamskú revolúciu v Iraku – so sídlom v Iráne. Jej šéf Muhamad Bakir al Hakim žiada, aby spojenci čo najskôr z krajiny odišli – on sám je ale pre istotu zostáva v Iráne. Ak sa ale celá iracká spoločnosť delí na množstvo skupín, platí to isté aj pre šiítov. Konštatuje to Shireen Hunterová z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie: AUDIO: „Medzi šiítmi existujú rovnaké kmeňové, klanové, rodinné a iné vzťahy, ako v celom Iraku. Takže aj dvaja šiíti sa môžu na smrť nenávidieť, pretože ich kmene sú dávni nepriatelia“. V praxi to znamená, že viacerí duchovní majú nielen svojich oddaných nasledovníkov, ale aj rozličné názory. Panuje medzi nimi často tvrdá rivalita, ktorá sa neraz končí smrťou toho ktorého vodcu. Jeden zo známych exilových duchovných prišiel o život aj teraz po vojne, krátko po tom, čo sa vrátil z Británie domov. Politické rozpory medzi jednotlivými frakciami potvrdzuje aj Thomas Carothers z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier: AUDIO: „Šiíti nie sú zjednotení. Je tam veľa prúdov a hnutí. Akákoľvek šiítska vláda by musela byť koaličná so zástancami tvrdej aj umiernenej línie. Takže by to bola koalícia, ktorá by sa ustavične menila a rozpadala“. Otázka je, či by šiíti, napriek vnútorným rozporom, nepodporili myšlienku islamského štátu ako odpoveď na dlhoročný útlak zo strany sekulárneho diktátora Saddáma Husajna. Inými slovami, či by sa dali zlákať populistickými rečami islamistov a demokratickým hlasovaním otvorili dvere k ich krutovláde. Immám Hasan Kvazvíní, ktorý vedie Islamské centrum v americkom Detroite, to považuje za legitímnu možnosť: AUDIO: „Demokracia znamená voľbu ľudí. Ak si zvolia islamský štát, myslím si, že to musíme rešpektovať. Ak chcú vládu islamskej strany, treba to rešpektovať“. Mnohí s takýmto názorom ale nesúhlasia. Hlavná postava irackého exilu Ahmed Šalabí (ktorý je sám sekulárnym šiítom) napríklad volá po liberálnej ústave, ktorá by priam zabránila nastoleniu islamského štátu. V dejinách sú známe prípady diktátorov, ktorí sa dostali k moci demokratickými voľbami, ale vzápätí zlikvidovali všetky mechanizmy rozdelenia moci. Ak teda vidia mnohí irackí šiíti príklad v susednom Iráne, americký minister obrany Donald Rumsfeld pripomína, že práve v tejto krajine je mnoho ľudí utláčaných a prenasledovaných: AUDIO: „Myslím si, že obrovské množstvo ľudí v Iráne neberie rozhodnutia úzkej skupiny duchovných o celej krajine ako svoje vlastné“. Mimochodom, Washington robí všetko pre to, aby iránsky režim do situácie v Iraku nezasahoval. Rovnako bráni Turecku, ktoré by rado zasiahlo v kurdských oblastiach na severe. Zostavenie dočasnej vlády, nová ústava, usporiadanie volieb a nasledujúci vývoj – to všetko si bude vyžadovať nielen odvážne rozhodnutia v krehkej situácii, ale aj prítomnosť spojencov. Bude to totiž dlhodobý proces. Inými slovami, kým sa stane Irak príkladom demokracie pre celý Blízky východ, uplynie ešte veľa vody v Eufrate aj Tigrise.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...