Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. apríl 2003 Medzinárodný trestný súd má prokurátora, čiže môže konať Jaroslav Rozsíval Takmer 80 krajín stálo pri vzniku Medzinárodného trestného súdu, ktorý tohto roku začal oficiálne svoju činnosť v holandskom Haagu. Minulý mesiac zvolili predstavitelia zakladajúcich štátov 18 sudcov nového tribunálu, voľbou hlavného prokurátora, ktorým sa stal argentínsky advokát Luis Moreno Ocampo, však tento týždeň definitívne odobrili zakladajúca listinu súdu, známeho odteraz pod skratkou ICC. Medzinárodný trestný súd ICC sa tento týždeň definitívne vydal na cestu k uskutočneniu svojho poslania: Tým by malo byť predovšetkým stíhanie najzávažnejších zločinov, akými sú zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny či genocída - a to kdekoľvek na svete. Predstavitelia 78 krajín OSN, ktoré doteraz právoplatne ratifikovali dohodu o vytvorení súdu, zvolili za hlavného prokurátora ICC argentínskeho advokáta Luisa Morena Ocampa, ktorý sa preslávil predovšetkým svojou účasťou na procesoch s bývalými členmi argentínskej vojenskej junty. Tá vládla v Argentíne v rokoch 1976 až 1983 a bola zodpovedná za smrť, mučenie a zmiznutie stoviek oponentov jej režimu, ako aj za vyvolanie vojnového konfliktu s Veľkou Britániou o súostrovie Falklandy. Mnohí pozorovatelia privítali toto rozhodnutie ako symbol nezávislosti Medzinárodného trestného súdu: Tu treba upozorniť na obavy, ktoré americká vláda viackrát deklarovala v súvislosti s prípadnými dôsledkami činnosti globálneho tribunálu. Biely dom preto požiadal viaceré krajiny o uzavretie bilaterálnej dohody o nevydávaní tých amerických občanov, ktorí by sa mohli ocitnúť na zozname stíhaných osôb Medzinárodného súdu. Washington má predovšetkým obavy z nespravodlivého obvinenia členov svojich ozbrojených síl, pôsobiacich v zahraničí v rámci rozličných medzinárodných misií. Generálna tajomníčka Medzinárodnej komisie právnikov so sídlom v Ženeve Louise Doswald-Becková stála taktiež pri zrode tohto významného nástroja medzinárodného práva. Podľa Doswald-Beckovej je Morenovo vymenovanie kľúčové pre fungovanie súdu ako takého: Audio: „Bol to veľmi dôležitý krok. Vytvorenie postu prokurátora, ktorý môže iniciovať vyšetrovanie, čo bolo veľkým úspechom v Ríme, bolo mimoriadne dôležité. A aj skutočnosť, že bol vybratý práve takýto prokurátor, je skvelá.„ K rozhodnutiu vytvoriť Medzinárodný trestný súd, ktoré padlo v roku 1998 v Ríme, viedla veľmi dlhá cesta, tiahnúca sa cez dve storočia. S myšlienkou vytvoriť medzinárodný trestný tribunál prišiel po prvý raz zakladateľ Medzinárodného Červeného kríža Gustav Moynier v roku 1872. K prvému uskutočneniu tohto nápadu došlo až po druhej svetovej vojne – v procesoch s nacistickými a japonskými vojnovými zločincami. Avšak až koncom dvadsiateho storočia sa myšlienku vytvoriť tribunál ako stálu inštitúciu podarilo pretaviť do reality. Takmer presne pred rokom - 20.apríla 2002 – bolo toto snaženie korunované úspechom - 60 ratifikácií zmluvy, potrebných pre vytvorenie súdu, bolo definitívne na papieri. V júli minulého roku nadobudol platnosť štatút Medzinárodného trestného súdu ICC. Novovymenovaný prokurátor je odborníkom na ľudské práva a trestné právo. Okrem vyšetrovania zločinov, spáchaných členmi bývalej argentínskej junty, sa Moreno-Ocampo podieľal aj na vyšetrovaní argentínskych predstaviteľov, zodpovedných za vojnu o Falklandy, v Argentíne známych ako Malvíny, prednášal na Harvardovej univerzite a bol konzultantom OSN a Svetovej banky a iných medzinárodných inštitúcií. Doswald-Becková z medzinárodnej komisie právnikov však upozorňuje na význam nezávislosti prokurátorovho postavenia v rámci štruktúry medzinárodného súdu: Audio: „Nezávislosť sudcov od prokurátora a aj od obhajcov je čosi, čo zaručuje, že súdny proces bude nestranný ako je to len možné. A myslím si, že je to najdôležitejší krok z pohľadu medzinárodného súdu, zaručiť nespolitizovanie procesov.“ Jurisdikcia súdu má samozrejme svoje hranice: Súd môže vyšetrovať iba v prípade, že v krajine, v ktorej k činu došlo, sa vyšetrovanie neuskutoční. Súd môže konať iba v prípade zločinov, týkajúcich sa štátu, ktorý je členom dohody o Medzinárodnom súde, alebo v prípadoch, overených BR OSN. A samozrejme, že súd môže vyšetrovať iba tie prípady, ku ktorým došlo až po nadobudnutí platnosti štatútu súdu. Takže kauza zločinov, spáchaných režimom Saddáma Husajna už zjavne nespadá pod jurisdikciu ICC. Jedným zo signatárov zmluvy o vytvorení súdu bol aj vtedajší americký prezident Bill Clinton. Spojené štáty však zmluvu neratifikovali a prezident Bush odmietol podporiť vytvorenie tohto orgánu. Pre zabezpečenie plynulej činnosti súdu už však bolo urobené viac ako dosť. Z pôvodných 139 signatárov dohody ratifikovalo jej text už 89 štátov, na voľbe prokurátora sa mohlo zúčastniť iba 78 krajín, ale aj to stačilo na zavŕšenie počiatočnej fázy naštartovania činnosti orgánu, z ktorého medzinárodne platnou skratkou ICC sa budeme odteraz stretávať častejšie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...