Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. apríl 2003 Američania chcú zrušiť protiiracké sankcie, Francúzi hovoria o ich pozastavení Gabriel Sedlák Po páde režimu Saddáma Husajna prišli Američania s návrhom zrušiť protiiracké sankcie, ktorých obeťami boli hlavne prostí Iračania. Francúzsko, ktoré bolo proti vojenskému zásahu v Iraku, najnovšie navrhuje pozastavenie sankcií. Zdanlivo maličký rozdiel vedie k diplomatickému sporu. Diskusiu o povojnovom Iraku otvorilo včera Francúzsko v Bezpečnostnej rade OSN návrhom na pozastavenie ekonomických sankcií proti Iraku. Francúzsko sa pred vojnou v Iraku stavalo proti vojenskému zásahu Američanmi vedenej koalície a svoj návrh interpretuje ako pragmatický prístup ku kríze. Američania navrhli v minulých dňoch po páde režimu Saddáma Husajna okamžité zrušenie sankcií, ktoré OSN zaviedla pred 12 rokmi po invázii Iraku do Kuvajtu. Takýto krok by odstránil bariéry, ktoré bránia voľnému obchodu, ale aj investíciám, ktoré si rekonštrukcia Iraku bude vyžadovať. Francúzsky veľvyslanec pri OSN Jean-Marc de La Sabliere včera zopakoval, že konečným cieľom zostáva odzbrojenie Iraku, overené medzinárodným dohľadom. K tomu však francúzsky diplomat dodal. AUDIO: „Zrušenie sankcií, ktoré je myslím cieľom nás všetkých, súvisí s overením, že Irak bol odzbrojený. Medzitým by sme teda mohli sankcie pozastaviť a prispôsobiť program Ropa za potraviny myšlienke postupného zrušenia sankcií.“ Francúzsky veľvyslanec de La Sabliere predložil včera tento návrh iba ústne a ani dnes nie je jasné, za akých podmienok by malo dôjsť k pozastaveniu sankcií. Americký veľvyslanec pri OSN John Negroponte k tomu iba uviedol. AUDIO: „Náš názor vo svetle dramaticky sa meniacich okolností v Iraku je taký, že sankcie by mali byť zrušené tak rýchlo, ako to len bude možné. Takže teraz sa v spolupráci s Francúzskom a ďalšími krajinami potrebujeme pozrieť na to, ako by sme to mohli dosiahnuť čo najlepšie a čo najskôr.“ Rusko, ďalší z hlavných oponentov Američanmi vedenej operácie v Iraku, naznačilo ochotu diskutovať o návrhu Paríža. Moskva naďalej trvá na tom, že zrušeniu protiirackých sankcií musí predchádzať návrat expertov OSN do Iraku a ukončenie ich práce. Hovorí šéf ruskej misie pri OSN Sergej Lavrov. AUDIO: „Jediný spôsob, ako nezávislo overiť, že Irak nevlastní zbrane hromadného ničenia, je to, že nám to potvrdia inšpektori.“ Lavrov dodal, že tento postoj podporuje väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN. Dokonca aj Briti, ktorí sú hlavnými spojencami Američanov, sú za návrat inšpektorov OSN do Iraku. Avšak americký veľvyslanec Negroponte, podľa ktorého bezpečnostné podmienky zatiaľ neumožňujú návrat inšpektorov OSN, sa domnieva. AUDIO: „Pre túto chvíľu a dohľadnú budúcnosť predstavujeme si zbavovanie Iraku od zbraní hromadného ničenia ako koaličnú aktivitu.“ Americké sily podľa posledných správ v Iraku stále nenašli žiadne zo zakázaných zbraní. Washington v súčasnosti zostavuje tím zo súčasných a bývalých inšpektorov pochádzajúcich zo Spojených štátov, Británie a Austrálie. Ich úlohou má byť overiť akýkoľvek objav v tomto smere. Šéf inšpektorov OSN Hans Blix tvrdí, že tím jeho ľudí by sa mohol vrátiť do Iraku do dvoch týždňov. Pokiaľ ide o Američanmi zostavovaný tím expertov, Blix bol nanajvýš opatrný a diplomatický. AUDIO: "Sme presvedčení o objektivite a odhodlaní koaličných inšpektorov. Zároveň som ale presvedčený, že svet a Bezpečnostná rada OSN by prijali, aby v krajine bola kontrola, ktorá by niesla známku nezávislosti a mala za sebou inštitúciu, ktorá má splnomocnenie od celého medzinárodného spoločenstva.“ Či už budú protiiracké sankcie zrušené v blízkej budúcnosti úplne, alebo iba dočasne, členov Bezpečnostnej rady bude spájať snaha znížiť utrpenie irackého ľudu a otvoriť cestu k normálnym vzťahom medzi Irakom a okolitým svetom. To však, zdá sa, nebude znamenať hrubú čiaru za rozpormi, ktoré medzi západnými spojencami vyvrcholili tesne pred vojnou. Šéf americkej diplomacie Colin Powell včera bez bližšieho upresnenia vyhlásil, že Francúzsko ponesie dôsledky za svoj odmietavý vzťah k vojenskému zásahu proti dnes už zvrhnutému režimu Saddáma Husajna.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...