Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. apríl 2003 Irackí šiíti sa tešia náboženskej slobode po Saddámovom útlaku Anna Rausová Boje spojencov v Iraku sa končia, do popredia televíznych kamier sa dostávajú obrázky opustených väzení či zábery z nemocníc, ktoré zápasia so zúfalým nedostatkom základných liekov. Medzi tými, ktorí sa tešia z pádu Husajnovho režimu, sú irackí šiíti. Takmer po 30-ich rokoch sa môžu slobodne zúčastniť na náboženskej púti, ktorú im Husajn zakazoval. Medzi účastníkmi v Karbale južne od Bagdadu bola aj korešpondentka Slobodnej Európy Zamira Ešanova. O púti hovorila s niektorými šiítmi. Tisícky irackých šiítov od pondelka putovali do Karbaly, jedného zo svätých miest šiítskych moslimov. Preplnené nákladné autá, autobusy, osobné autá privážali starcov a deti, zatiaľ čo mladšia generácia podnikla púť pešo. Vyvrcholením udalosti bola modlitba pri hrobe imáma Husajna, vnuka proroka Mohameda. Po takmer troch desaťročiach útlaku sa šiítski moslimovia v Iraku tešia náboženskej slobode. Púť, ktorá sa začala v pondelok, sprevádzali rituály, zakázané Saddámovým režimom – bosí ľudia niesli portréty imáma Husajna, muži sa bili do pŕs, dokonca sa bičovali reťazami na znak smrti imáma Husajna. Po niekoľkých dňoch chôdze bola väčšina pútnikov špinavá od prachu, hladná a smädná, navyše nevyspatá. Keď sa však dostali k hrobke imáma Husajna, pobozkali jej dvere a vchod do mešity, čo im ako keby vlialo opäť silu do života. Jeden mladý muž povedal, že do Karbaly išiel pešo až 130 km. Medzi mučeníctvom imáma Husajna, ktorý bol zabitý v Karbale asi v roku 680 a súčasnou vojnou v Iraku vidí tento mladý muž priame spojenie: obe udalosti považuje za zápas proti diktatúre a brutálnemu režimu: AUDIO: “Al Husajn bol prvým veľkým bojovníkom proti diktatúre, vzdoroval jej. Je to ušľachtilý, najčestnejší človek na planéte po prorokovi Mohamedovi”. Irackí šiíti sa tešia nevídanej slobode po páde Saddáma Husajna, ktorý ich kruto prenasledoval. Ku šiítskej vetve islamu sa hlási približne 60 percent z asi 25-miliónovej populácie Iraku. Za Saddáma boli šiíti vystavení útlaku menšinových sunitov. K americkým a britským “osloboditeľom” sú však opatrní. Na jednej strane sa novej slobode tešia, na druhej si myslia, že Američania by mali dokázať že sú osloboditelia a nie dobyvatelia Iraku. Hovorí jeden z pútnikov: AUDIO: “Ak sú osloboditelia, tak sme spokojní. Ale ak sú dobyvatelia, potom sa proti nim postavíme”. Pútnici, smerujúci k Husajnovej hrobke hovorili, že až nastávajúce týždne a mesiace ukážu, kto Američania sú a prečo vlastne do Iraku prišli. Ak Iračanom dovolia, aby si sami vládli a ponechajú ropné bohatstvo miestnym ľuďom, bude to podľa nich dôkazom, že úmysly Američanov boli čestné. Medzi pútnikmi sa ozývalo veľa hlasov, volajúcich silne po okamžitom odchode Američanov a Britov z Iraku a najmä po nastolení islamskej vlády: AUDIO: “Chceme, aby v Iraku vládol islamský vládca. Nevítame Američanov. Nechceme ani Saddáma Husajna ani Američanov, pretože sú to neverci”. Mnohí pútnici vyjadrovali radosť z pádu Saddáma Husajna nahlas, ale je v nich ešte stále živý strach z obávaného vodcu. Mnohí povedali, že sa modlia za to, aby naozaj bola jeho éra skončená: AUDIO: “Modlíme sa tu k Bohu za to, aby to bola pravda, že Saddám Husajn je mŕtvy. Všetky tie roky sme veľmi trpeli”. Napriek radosti a hlasným výzvam, aby Američania z Iraku odišli, sa nad Karbalou ako keby vznášal duch Saddáma Husajna – tak to aspoň hovorili pútnici. Objavili sa správy, že viacero pútnikov zomrelo a ďalší ochoreli. Ak je to pravda, treba to pripísať skôr horúcemu počasiu, veľi zlým hygienickým podmienkam a strave, ktorá ľahko podlieha skaze za súčasného tepla. Medzi pútnikmi boli dokonca aj takí čo veria, že Saddám dal otráviť jedlo, aby narušil púť. O skutočnom osude Saddáma Husajna verejnosť iracká i svetová nevie prakticky nič. Zdá sa však, že z jeho hrôzovlády sa šiítski moslimovia v Iraku budú dlhšie spamätávať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...