Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. apríl 2003 Zakázané zbrane sa v Iraku ešte nenašli Daniel Raus Pred vojnou v Iraku sa vo všetkých pádoch skloňovali zakázané zbrane hromadného ničenia. Iracký režim 12 rokov ignoroval rezolúcie OSN o odzbrojení a viackrát vyhrotil situáciu s inšpektormi OSN. Osudným sa mu stalo to, že ani v kľúčovom momente nespolupracoval. Faktom ale je, že obávané chemické či biologické zbrane spojenci zatiaľ nenašli. Podľa kritikov to vrhá tieň na oprávnenosť vojny. Vylúčiť existenciu týchto zbraní by však bolo ešte stále predčasné. Jedným z hlavných dôvodov vojenskej invázie do Iraku boli Husajnove zakázané zbrane hromadného ničenia. Počas konfliktu ich iracká armáda nepoužila. Spojenci napokon obsadili Irak, ale doteraz ich nenašli. Ozývajú sa teda hlasy, podľa ktorých to celú akciu spochybňuje. Washington je však o existencii zakázaných zbraní naďalej presvedčený, vzdal sa iba nádeje, že sa okamžite nájdu. Armáda k tomu dodáva, že primárnym cieľom zostáva dokončenie vojenských operácií a stabilizácia krajiny. Dôkazy o irackých zbraniach sa zakladali na faktoch ich použitia v minulosti a na spravodajských informáciách o pokračovaní Husajnovho zbrojného programu. Americký prezident George Bush koncom januára v Správe o stave únie povedal: AUDIO: „Naša spravodajská služba odhaduje, že Saddám Husajn mal materiály na výrobu až 500 ton sarinu či nervového plynu VX. V takom množstve môžu chemické zbrane zabiť tisíce a tisíce ľudí“. S podrobnou analýzou situácie vystúpil potom pred Bezpečnostnou radou OSN šéf amerického State Departmentu Colin Powell. Washington mal ale k dispozícii iba nepriame dôkazy, pretože bagdadský režim fakticky odmietal spoluprácu. Šéf inšpektorov OSN Hans Blix dnes kvalitu vtedajších informácií spochybňuje: AUDIO: „Považujem to za jeden zo znepokojujúcich bodov, že toľko informácií, na ktorých sa zakladala akcia, nevynikalo spoľahlivosťou“. Hans Blix spomenul dokument, podľa ktorého doviezol Irak tony uránu z Nigérie, išlo ale o podvrh. Na druhej strane šéf inšpektorov nepochybuje o úprimnosti a dôkladnosti, s akou Colin Powell dôkazy spracoval. Tvrdí, že ak nastal problém, spočíval skôr v zdrojoch informácií. AUDIO: „Ak ste v jeho pozícii a dostávate materiály, nemôžete všetko kontrolovať“. A čo hovoria nezávislí experti? Simon Serfaty z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie sa kloní k názoru oprávnenosti použitia sily a dodáva, že bolo povinnosťou americkej administratívy zobrať irackú hrozbu s maximálnou vážnosťou – najmä po teroristických útokoch na Spojené štáty. AUDIO: „Aritmetika rizika sa mení, keď sa stanete obeťou útoku. To, čo nebolo presvedčivé pred 11.septembrom sa stane presvedčivým po 11.septembri“. Kritickejší názor na kvalitu informácií, poskytovaných americkou a britskou spravodajskou službou, má expert na vojenské záležitosti Anthony Cordesman. Podľa neho chýbali preverené údaje, aj keď bolo ťažké ich získať. Rozhodovanie sa potom dialo skôr na základe predpokladov, ako spoľahlivých faktov. AUDIO: „V realite je to prípad od prípadu. Často máte jasné a úplne spoľahlivé informácie. Inokedy zostavujete obraz zo vstupov, o ktorých nemáte istotu. Dáte dokopy americké dáta a údaje OSN a dostanete spravodajskú mozaiku“. Experti sa ale zhodujú v konštatovaní, že pre Husajnov režim nebolo ťažké skryť chemické a biologické zbrane. Dôležité budú preto výpovede irackých vedcov a zadržaných predstaviteľov režimu. A podstatné je, že od začiatku vojny uplynul iba mesiac – zbrane sa teda ešte stále môžu nájsť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...