Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. apríl 2003 L. Nagy považuje kroky ministerstva zahraničných vecí k udalostiam na Kube za nedostatočné Boris Koreň Na Kube sa 18. marca začalo rozsiahle zatýkanie odporcov komunistického režimu Fidela Castra. Západné krajiny i medzinárodné inštitúcie vyvolali najväčšiu búrku protestov za posledných trinásť rokov, Slovenská republika však až do stredy oficiálne mlčala. Uvažuje Boris Koreň. Za oficiálny postoj krajiny totiž nemožno považovať vyhlásenia predsedu výboru pre ľudské práva a národnosti Lászlóa Nagya, ktorý dokonca pred desiatimi dňami verejne vyzval ministra zahraničných vecí, predsedu parlamentu a premiéra, aby podnikli účinné kroky proti uväzneniu kubánskych disidentov. Prvý oficiálny a viditeľný protest Slovenskej republiky prišiel až túto stredu v podobe stanoviska rezortu diplomacie. Nagy v tejto súvislosti povedal: AUDIO: "Chvalabohu, že konečne sa rozhýbali aj naše ústredné orgány. Považujem to za prvý dobrý krok, ale nedostatočný krok. Očakávam, že aj predseda vlády, aj predseda Národnej rady urobia účinnejšie kroky, ako je toto." Za účinnejšie kroky možno považovať napríklad protest premiéra alebo predsedu Národnej rady, vyhlásenie vlády, uznesenie Národnej rady a podobne. Okrem toho však existuje celá škála diplomatických krokov, ktoré zodpovedajú miere znepokojenia krajiny - protestná nóta, povolanie veľvyslanca domov na konzultácie atď. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel však odmietol obvinenie, že doterajšie kroky ministerstva sú nedostatočné. Pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO: "Ja si myslím, že výpočet tých krokov, ktoré ministerstvo urobilo, som presvedčený, že zodpovedá tej realite a tej situácii, ktorá v súčasnosti panuje na Kube." Podľa Gandela sa totiž Slovenská republika pripojila aj k dvom medzinárodným aktivitám odsudzujúcim zatýkanie na Kube a požiadala kubánske veľvyslanectvo o vysvetlenie. Ako sa nám podarilo zistiť, predseda parlamentu Hrušovský podpísal aspoň protestný list, ktorý Nadácia Pontis pošle Fidelovi Castrovi, pre premiéra je postačujúce aj vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí. Zarážajúci je však aj postoj verejnosti - najmä elít a mimovládnych organizácií, ktoré sa ozývajú len sporadicky. Ako keby sa na Kube nič vážne nedialo. Ako keby si nepamätali, že práve podpora zo zahraničia bola často aj pre československých disidentov nevyhnutnou duševnou vzpruhou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...