Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. apríl 2003 Do Kašmíru sa pokoj tak skoro nevráti Peter Gabaľ Hoci bezpečnostno-politická pozornosť súčasného sveta sa sústredí najmä na Irak a v týchto dňoch i na Severnú Kóreu, na Zemi je plno ďalších nepokojných kútov. Už celé desaťročia medzi ne patrí i himalájsky Kašmír medzi Pakistanom, Indiou a Čínou. Cez víkend navštívil Kašmír indický premiér Atal Bihárí Vádžpejí, ktorý tam predniesol príjemné, upokojujúce výroky o ochote a možnosti vyriešiť spory s Pakistanom mierovo a demokraticky. Odpoveďou reality na jeho slová sa stal utorkový bombový útok, ktorý v kašmírskej dedine pod indickou správou zabil štyroch ľudí a zranil množstvo ďalších. Pripomeňme, že hlavnou témou indicko-pakistanských napätí je práve táto oblasť. Krajina s pradávnou, údajne až štyritisícročnou históriou a dlhou tradíciou samostatnosti je zvláštnosť, ktorá udrie do očí už na mapách: pod názvom Džammú a Kašmír na nich nájdete znaky štátu, medzi ktorými však chýba taký dôležitý atribút, akým sú zreteľné hranice. Krajina, v jej historickom ponímaní päťapolkrát väčšia a s asi dvojnásobným počtom obyvateľov ako Slovensko, má medzinárodne uznávané hranice len vo svojom vnútri – a to na území, ktoré pred 40 rokmi Pakistan postúpil Číne. Tá okupuje asi 16 percent historického územia Kašmíru, o zvyšok sa v podobnom rozsahu, no rôznymi metódami vládnutia, delia Pakistan a India. Ich územné spory viedli už k trom vojnám a po celé roky priťahujú do oblasti terorizmus. Pred piatimi rokmi sa obe krajiny navyše zaradili medzi jadrové mocnosti. Osudný bombový útok teda nasledoval krátko po indickej ponuke mierového a demokratického riešeniu sporu. Pakistan hneď v pondelok odpovedal pozitívne ladeným vyhlásením, že je pripravený k rokovaniam pri najbližšej možnej príležitosti. Pakistanský senátor Farhatulláh Babar korešpondentovi Slobodnej Európy k indickej ponuke povedal: AUDIO: "Vítame ju s opatrným optimizmom a dúfame, že povedie k začiatku zmysluplného a konštruktívneho dialógu medzi oboma krajinami, ktorý sa už dlho nepohol z miesta." Indický premiér Vádžpejí však v sobotu tiež zopakoval požiadavku, aby Pakistan zastavil teroristické útoky, než sa rokovania začnú. No Islamabad popiera, že by posielal cez hranice islamských teroristov. A pred chvíľou citovaný senátor Babar dúfa, že výroky indického premiéra boli v prvom rade zacielené na domáce publikum a nemuseli by brániť dosiahnutiu pokroku. Oproti politickému optimizmu však stojí skepsa pozorovateľov. V Dillí sídliaci analytik britskej Jane´s Defence Service Rahul Bedhi si myslí, že víkendové výroky indického premiéra nie sú ničím novým a nemožno od nich očakávať žiaden pokrok. To, že Dillí podáva ruku Islamabadu a jedným dychom ho obviňuje z terorizmu, účasť na ktorom Pakistan popiera, tu bolo už predtým a sobota na tom nič nezmenila. Bedhi si nič nesľubuje ani od návštevy námestníka amerického ministra zahraničných vecí Richarda Armitagea v Pakistane, plánovanej na máj. Islamabadskí predstavitelia síce hovoria o mierovej misii a naznačujú, že by mala byť zameraná na zmiernenie napätia v oblasti, podľa Rahula Bedhiho však problém je v neústupnosti Dillí: AUDIO: "India sa bráni sprostredkovateľskej úlohe OSN alebo kohokoľvek iného, kto by bol ochotný hrať úlohu prostredníka, či už by to boli Spojené štáty alebo ktorákoľvek iná krajina. Pakistan sa snaží o účasť OSN, ale India sa tomu veľmi, veľmi silne bráni. Výsledok americkej misie bude závisieť na tom, aké mocenské páky a tlaky bude môcť použiť na Dillí, aby India pripustila sprostredkované rokovania s Pakistanom. Ale myslím si, že akákoľvek strana a akákoľvek vláda, ktorá bude v Indii pri moci, keď pripustí sprostredkované rokovania o Kašmíre s Pakistanom, tak padne." India považuje Kašmír za svoj vnútropolitický problém, jatrený Pakistanom, a odmieta jeho internacionalizáciu. Pakistan si nárokuje právo hovoriť do osudu prevažne moslimského Kašmíru. V tejto oblasti má jeho postoj svoju logiku. Navyše podľa rezolúcie OSN z roku 1948 mal ľud Kašmíru, rok predtým pripojeného k Indii, rozhodnúť o svojej budúcnosti v referende, ktoré sa však nikdy nekonalo. India odmieta rezolúciu ako starú a irelevantnú. Analytik Rahul Bedhi však upozorňuje, že India má územné spory nielen s Pakistanom, ale aj s Čínou, čo je podľa neho situácia, ktorá vo svete nikdy nemala obdobu: že sa v jednom územnom celku stretávajú záujmy až troch sporiacich sa jadrových mocností. Zdá sa teda, že do Kašmíru sa pokoj tak skoro nevráti. Aj keď podľa Bedhiho bezprostredná hrozba vojny v oblasti nehrozí, pohraničné prestrelky a teroristické útoky sa budú aj naďalej opakovať a takéto iskrenie predsa len v sebe skrýva potenciál veľkého nebezpečenstva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...