[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



26. apríl 2003

Nemeckí absolventi amerických univerzít zostávajú v Spojených štátoch

Ján Šalgovič

Ich presný počet nepozná nikto. V každom prípade ide o tisícky absolventov amerických univerzít s nemeckým pasom, ktorí každý rok zostávajú v Spojených štátoch.

Po úspešnej promócii sa pred každým vysokoškolákom vynára kardinálna otázka: Čo robiť? Pre mnohých študentov v zahraničí sa k nej pridružuje druhý problém: Kde pracovať? Tento osobný rébus trápi aj nemeckých absolventov amerických univerzít. Čoraz viac z nich sa rozhodne zostať v krajine neobmedzených možností. Buď ako mladý výskumný pracovník na tom či onom inštitúte, alebo si nájdu zamestnanie v niektorom podniku. Nemeckých politikov a univerzitných pracovníkov najviac trápi skutočnosť, že čoraz viac mladých, nádejných nemeckých výskumníkov uprednostňuje Spojené štáty.
Konkrétne: Približne 14 percent všetkých nemeckých absolventov amerických vysokých škôl zostáva po skončení štúdia za veľkou mlákou. Z nich sa približne dve tretiny vrátia do vlasti po postgraduálnom štúdiu, jedna tretina zostáva navždy v Spojených štátoch. Z iného rožka: Vyše 18 tisíc nemeckých občanov s univerzitným diplomom a dočasným pracovným vízom pracuje vo vedeckých ústavoch na vysokých školách a vo výskumných inštitútoch veľkých koncernov. Najväčšiu príťažlivosť požívajú akademické inštitúcie v Kalifornii, povedzme univerzita v Berkeley a Stanfordova univerzita.

Príčiny pre tento radikálny zámer sú pritom pomerne jednoduché: V Amerike vidia, že tu vládnu pre vedeckú prácu lepšie podmienky, ako v Nemecku. Jestvuje tu väčší konkurenčný boj, každý sa musí presadiť vlastným nadaním a nasadením, publikovaním zaujímavých výskumných výsledkov, prosto – kvalitou odvedenej práce. V Nemecku sa univerzity nachádzajú v mierne kómatickom stave. Absolútna väčšina z nich je v štátnych rukách. Zápasia s nedostatkom financií a so skostnatenou personálnou štruktúrou. Vedecko-výskumná pružnosť je relatívne nízka. Toto predstavuje pre nemeckých študentov amerických vysokých škôl veľkú myšlienkovú bariéru.

Napriek tomu však jestvuje v Nemecku veľký dopyt po kvalifikovaných mladých výskumných pracovníkoch. A to nielen na univerzitách. Aj veľké koncerny hľadajú všetkými desiatimi dynamických zamestnancov s praktickými životnými a študijnými skúsenosťami zo Spojených štátov. Tu sa však zadrháva informačný tok medzi Starým a Novým kontinentom. Mnohí nemeckí navrátilci zdôrazňujú, že informácie o voľných pracovných príležitostiach získali osobnými kontaktmi. Ale aj tu sa črtá možnosť nápravy: Novozaložené Združenie nemeckých študentov v Amerike zamýšľa organizovať početné informačné semináre o pracovných ponukách v Nemecku. O príťažlivosť ponúkaných miest sa však musia postarať príslušné univerzity a koncerny.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print