Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       28. apríl 2003 Argentína: do 2.kola prezidentských volieb postúpili dvaja peronisti Daniel Raus V juhoamerickej Argentíne sa konalo prvé kolo prezidentských volieb. Do druhého kola postúpili dvaja peronisti, čo sa považuje za dôkaz, že Argentínčania chcú vládu silnej ruky. Ich krajina sa potýka s ťažkými hospodárskymi problémami. O tri týždne sa bude v Argentíne voliť prezident. Bude to druhé kolo a občania tejto krajiny musia ísť hlasovať povinne, bez ohľadu na počasie. Majú pred sebou zaujímavú voľbu medzi dvoma politikmi, ktorí vyzerajú rôzne, ale v skutočnosti môžu byť až nečakane rovnakí. Jeden sa volá Carlos Menem, má 72 rokov a každý ho dobre pozná, pretože už bol prezidentom. Jeho protivníkom je o 20 rokov mladší Nestor Kirchner, ktorého naopak nikto nepozná, pretože je guvernérom odľahlej provincie Santa Cruz 2500 kilometrov od Buenos Aires. Podstatné je, že obaja sú peronisti, to znamená, že sa hlásia ku strane generála Juana Perona a jeho slávnej manželky Evity. Od 2.svetovej vojny majú peronisti v Argentíne zásadný vplyv a žiadnemu „neperonistovi“ sa nikdy nepodarilo dokončiť mandát. Každý z terajších kandidátov teda presviedča voličov, že práve on je pravý peronista. Čo majú Menem a Kirchner rozdielne, je imidž. Menem je inteligentný a charizmatický, ale skorumpovaný. Kirchner je pomalý a nudný, avšak poctivý. Kritici tvrdia, že je to typ uhladeného a seriózneho človeka, za ktorého by ste určite radi vydali svoju dcéru, ale je otázka, či by ste ho chceli za prezidenta. Jeho hviezda začala stúpať, keď ho podporil dočasný prezident Duhalde, ktorý si vyslúžil kuriózny titul „nepopulárny populista“. Všeobecne sa predpokladá, že zápas bude tesný, hlavne kvôli rozporuplnosti Menemovej osobnosti. Časť populácie ho totiž zbožňuje a časť nenávidí. Viac ako polovica ľudí tvrdí, že ho v žiadnom prípade voliť nemieni. Menem to berie stoicky s tým, že predsa „aj Krista ľudia milovali a nenávideli“. Snaží sa pritom zmobilizovať chudobných, ktorým pripomína, ako dobre im bolo koncom 90.rokov, za jeho vlády. Z povrchného pohľadu by sa mohlo zdať, že bývalý prezident Menem prehrá, keďže je jeho meno spojené s korupčnými škandálmi. Experti ale varujú: netreba ho odpisovať, veď ešte pred pár mesiacmi sa zdalo, že peronistom v krachujúcej Argentíne definitívne odzvonilo, a teraz aj tak postúpili do druhého kola dvaja peronisti. Pocity voličov voči skvelému rečníkovi Menemovi sa môžu rýchlo otočiť v jeho prospech. Kirchner napriek tomu zostáva favoritom. Tento ambiciózny syn poštára sa vypracoval na guvernéra, pričom si nerobil ťažkú hlavu s účelovými spojenectvami. Za vojenských diktatúr ale skončil vo väzení. Na čele provincie je úspešne 12 rokov. Podľa kritikov to nie je také ťažké, keď tam žije iba 200 000 ľudí, a hlavne: je tam ropa. Dôležitou kartou v rukách nudného guvernéra bude každopádne jeho atraktívna manželka, ktorá je senátorkou a Argentínčanom môže pripomínať slávnu Evitu Peronovú. Nech sa stane prezidentom ktokoľvek, musí sa pokúsiť o nápravu zdevastovaného hospodárstva. V januári 2002 oznámila Argentína neschopnosť splácať dlhy, čo sa považuje za najväčší štátny krach v dejinách. Sprevádzali ho dramatické demonštrácie ľudí, ktorí prišli o peniaze. Vyžiadali si takmer tri desiatky obetí. V úrade prezidenta sa vymenilo 5 prezidentov. Každý nastupoval so zaručeným receptom a odchádzal bez receptu. Krajina má pritom značný potenciál, má tretiu najväčšiu ekonomiku v južnej Amerike. Teraz má ale na krku dlhy vo výške 140 miliárd dolárov, 40-percentnú infláciu, obrovskú chudobu a nezamestnanosť. Nový prezident sa bude musieť dohodnúť s Medzinárodným menovým fondom a obnoviť dôveru ľudí tak v zahraničí, ako aj doma. Carlos Menem má väčšie šance v zahraničí, pretože jeho politika je proamerická a zameraná na trh. Nestor Kirchner má zasa šance doma, pretože vystupuje ako poctivec a má ľavicové reči. Tvrdí napríklad, že prišiel čas „národných podnikateľov“. Menem oponuje s tým, že experimentov zažila Argentína dosť. Mlčí samozrejme o tom, že viaceré pochádzali aj z jeho dielne. Bol to on, kto ako prezident spočiatku privatizoval, a keď došli peniaze z privatizácie, začal brať pôžičky. Faktom ale je, že ťažké bremeno zahraničných dlhov má Argentína na pleciach hlavne z čias vojenských diktatúr v rokoch 1976 až 1983. Teraz Menem každopádne sľubuje, že postaví pol milióna nových bytov a 10 000 kilometrov diaľnic. Otázkou zostáva, či mu občania odpustia jeho škandály, alebo si povedia, že vzrušenia bolo dosť a zvolia si na budúce 4 roky radšej trocha organizovanej nudy s jeho protivníkom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...