|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
29. apríl 2003
|
O mesiac by mal mať Irak dočasnú vládu
|
Daniel Raus
|
Rokovania o budúcnosti Iraku pokračujú relatívne úspešne, sú však poznačené odmietavým postojom viacerých domácich osobností. Tie sa dokonca rozhodli usporiadať vlastné stretnutie bez účasti Američanov. Civilná správa v tom nevidí zásadný problém, aj keď to komplikuje situáciu. Ttakéto správanie môže mať hlboko pragmatický dôvod.
Do mesiaca by mal mať Irak prechodnú vládu, ktorej zloženie určí celonárodná konferencia. To je hlavný záver včerajšieho stretnutia 250-tich irackých osobností. Druhým dôležitým bodom bolo odsúhlasenie prítomnosti spojeneckých síl. A tretím žiadosť o zrušenie medzinárodných sankcií voči Iraku, a žiadosť o odpustenie zahraničných dlhov.
Napriek tomu zostalo viacero otázok otvorených, a to najmä kvôli neúčasti viacerých predstaviteľov šiítskych moslimov či Kurdov. Američania podčiarkujú, že nové vedenie krajiny si zvolia obyvatelia Iraku, súčasne ale nechcú dopustiť, aby Husajnov režim nahradila iná forma diktatúry. To zdôraznil prezident George Bush:
AUDIO: „Iračania si zvolia svoje vedenie a vládu. Amerika nechce presadzovať svoju formu vlády ani kultúru. Zabezpečíme ale, aby všetci Iračania boli zastúpení a ich práva boli chránené“.
Iraku totiž hrozí to, čo kedysi konštatoval klasik, že mnohí ľudia bojujú proti diktatúre iba preto, aby mohli nastoliť svoju vlastnú. Inými slovami, treba zabrániť nastoleniu nespravodlivého systému – a presne je úloha spojencov.
Viacerí delegáti videli situáciu pozitívne a dúfajú, že jednotlivé frakcie nájdu konsenzus. Napríklad Chasán al-Atíja:
AUDIO: „Skutočnosť, že sa stretávame v Bagdade je zlomová, pre Iračanov je to lakmusový papierik, či dokážu všetci Iračania pokračovať v debate“.
Faktom ale je, že diskusiám o povojnovom vývoji hrozí dvojkoľajnosť. Na jednej strane organizujú konferencie spojenci, na druhej strane sa osobitne stretávajú tí, ktorí spojencov odmietajú. Teda tí, ktorí na svojich stretnutiach Američanov nechcú mať.
Medzi nich patrí aj šéf exilového Irackého národného kongresu Ahmed Šalabí. Práve v ňom vidí pritom časť americkej administratívy kľúčového človeka pre povojnovú správu. Šalabí ale dobre vie, že bude potrebovať hlasy voličov, takže sa tvári voči Američanom iba navonok rezervovane. Svojich zástupcov však na konferenciu poslal.
Šéf dočasnej správy, Američan Jay Garner ale samozrejme bol na konferencii a na adresu budúcej vlády povedal, že musí zastupovať všetkých:
AUDIO: „všetci ľudia, všetky náboženstvá a kmene, etnické skupiny a profesie. Proces treba začať tak, aby vznikla vláda, ktorá bude stelesňovať slobodnú vôľu obyvateľov“.
Garnerov zástupca, britský generál Tim Cross k tomu dodal, že záujemcov o ovládnutie Iraku by bolo viacero. Pointou je však spravodlivý systém a spravodlivá ústava. Okrem toho sa musí Irak zbaviť smutného dedičstva strany Baas:
AUDIO: „Tu v Bagdade sú ľudia, ktorí tvrdia, že majú podporu obyvateľov. My ale vieme, že ich nereprezentujú. Naopak, násilím vyháňali ľudí z ich domovov a ich vodca, ktorý sa vyhlasoval za starostu Bagdadu, momentálne (ako po anglicky hovoríme) spolupracuje s vyšetrovateľmi“.
Dodajme, že Jay Garner súhlasil s paralelným stretnutím vodcov, ktorí sa nezúčastnili na včerajšej konferencii. Ako podmienku však mal to, že spojenci sa postarajú o bezpečnosť podujatia. Všeobecne sa dá povedať, že domáci Iračania uprednostňujú väčšiu účasť Američanov, zatiaľ čo Iračania z exilu by ich najradšej z celého procesu vylúčili.
Britský premiér Tony Blair upozornil na fázy, ktorými by mal povojnový Irak prejsť. Alfou a omegou je pritom bezpečnosť krajiny:
AUDIO: „Našou prvou prioritou je stabilizácia krajiny, druhou humanitárna situácia a treťou, ktorej tiež treba venovať čas, je vyšetrenie otázky zbraní hromadného ničenia“.
Od počiatku bolo zrejmé, že diskusie o povojnovom usporiadaní Iraku nebudú žiadnou prechádzkou kvitnúcou záhradou. Ak sa ale podarí udržať stabilitu, existuje vysoká nádej, že proces bude nakoniec úspešný. Na ceste k pevnej demokracii to bude ale samozrejme iba prvý, nesmelý krok.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|