Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. apríl 2003 Korupcia v Rumunsku pod paľbou kritiky Daniel Raus Korupcia je jedným z najvážnejších problémov Slovenska na ceste do Európskej únie. Faktom ale je, že medzi kandidátskymi krajinami sú aj horšie prípady – napríklad Rumunsko, ktoré sa do únie na budúci rok v máji ani nedostane. Tamojšia korupcia sa považuje za mimoriadne závažnú. Ak by Slovensko hľadalo krajiny, ktoré sú horšie z hľadiska korupcie, Rumunsko poslúži ako dobrý prípad. Korupcia je tam totiž suverénne najhoršia spomedzi všetkých kandidátov na členstvo v Európskej únii. Podľa organizácie Transparency International sa z vyše stovky sledovaných krajín umiestnilo na 77-om mieste. Pritom napríklad susedné Bulharsko (ktoré sa tiež nedostalo do budúcoročnej vlny rozširovania) je „iba“ 45-te. Korupciu v Rumunsku kritizujú viacerí západní predstavitelia. Najnovšie európsky komisár pre rozšírenie Gunter Verheugen. Americký veľvyslanec v Bukurešti Michael Guest označil korupciu dokonca nezvyčajne ostro za „hanbu“ pre Rumunsko. Vyjednávač Bukurešti s Európskou úniou Vasile Puscas sa pokúša zmierniť situáciu a výroky interpretuje ako podporu úsiliu domácej vlády: AUDIO: „Považujem tieto intervencie za vyjadrenie podpory krokom súčasnej vlády proti korupcii“. Problém je ale hlbší. Kritici tvrdia, že rumunská vláda síce slovne bojuje proti korupcii, ale necháva na pokoji tých, ktorí ju praktizujú. Sara Moranteová z organizácie Transparency International tvrdí, že korupcia je napríklad jedným z hlavných dôvodov nízkych zahraničných investícií. Vláda by teda mala urobiť aj konkrétne opatrenia: AUDIO: „Keď sa pozriete na postoj Európskej únie a jej zastúpenia v Rumunsku, zdá sa, že to indikuje, že Rumunsko ešte potrebuje ďalšie kroky, aby dostalo korupciu pod kontrolu“. Moranteová dodáva, že situáciu sťažuje aj rozbujnená byrokracia a hlavne nejasné zákony, v ktorých sa skorumpované osoby vedia dobre pohybovať: AUDIO: „Navrhované zákony namiesto konkrétnych krokov voči korupcii pokračujú v nejasnostiach, ktoré umožňujú korupciu“. Populárnym slovom sa stal v Rumunsku termín „špaga“, teda úplatok. Stretávajú sa s ním aj bežní ľudia, pretože za aj základné služby úradníkov ju musia platiť. Čím vyššie sa ale ide, tým väčšia „špaga“ sa platí. Jeden zo zriedkavých škandálov sa týka poradcu ministra, ktorý žiadal od podnikateľa 4 milióny dolárov za ústretové súdne rozhodnutie. Investigatívny novinár Cornel Ivanciuc opisuje situáciu lapidárne: AUDIO: „Aby ste sa dostali k niektorým ministrom, musíte zaplatiť „daň z dverí“, takzvanú špagu“. Koreň tohto zla je ale zložité odhaliť. Navyše zákony postrádajú sankcie pre úradníkov, ktorí nepriznajú majetok, nehovoriac o tom, že v priznaniach sa „zabudlo“ na nehnuteľnosti v zahraničí, umelecké predmety či šperky. Cornel Ivanciuc tvrdí, že pozornosť by sa mala upriamiť na nižších úradníkov: AUDIO: „Nedokážem si predstaviť, že by to vychádzalo od samotných ministrov. Ale niektoré aféry ukazujú, že nižší úradníci z vládnej budovy môžu prísť s takými praktikami, keď vytvárajú dojem, že poznajú ľudí, ktorí otvárajú dvere k ministrom“. Základom musí byť ale samozrejme dobrá legislatíva. Kým totiž budú diery v zákonoch, bude aj korupcia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...