|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
1. máj 2003
|
50.výročie objavu štruktúry DNA
|
Jaroslav Rozsíval
|
Pred 50 rokmi, 25.apríla 1953, uverejnili dvaja vedci – Američan James Watson a Brit Francis Crick - svoj dnes už legendárny článok o štruktúre deoxyribonukleovej kyseliny, známej ako DNA. V najbližších minútach si priblížime dôsledky tohto objavu, ktorý mnohí považujú za najdôležitejší objav 20.storočia.
Pred päťdesiatimi rokmi vyšiel v britskom vedeckom časopise Nature článok o štruktúre molekuly DNA. Táto molekula, obsiahnutá v bunkách, je nositeľom génov, ktoré kontrolujú vývoj tela a funkcií živého organizmu, teda aj človeka - a odovzdávajú ich ďalším generáciám. Deoxyribonukleová kyselina je teda vlastne základnou stavebnou štruktúrou zázraku, ktorému hovoríme život. Napriek tomu, že začiatkom 50-tych rokov už jestvoval pomerne rozvinutý výskum DNA, vedcom chýbali informácie o chemickej stavbe molekuly, potrebné pre potvrdenie predpokladanej úlohy, ktorú DNA zohráva pri dedení základných genetických informácií. A práve k tomuto poznaniu prispeli rozhodujúcou mierou Francis Crick a James Watson. Obaja sa neskôr stali aj nositeľmi Nobelovej ceny. A ktovie, či by si ju nezaslúžili ako jediní vo svojom obore za celé 20. storočie. Podľa mnohých odborníkov je totiž práve výsledok ich výskumu najvýznamnejším biologickým objavom za posledných sto rokov. Poradca riaditeľa amerického Národného výskumného ústavu ľudského genómu Christopher Austin patrí medzi prívržencov tohto názoru:
Audio:„DNA vysvetlila chemickú povahu skutočnosti, že niektoré rysy, prítomné v ľudských bytostiach, živočíchoch a rastlinách, sa prenášajú z rodičov na ich potomstvo. A ďalšou vecou je, že štruktúra, ktorú James Watson a Francis Crick objavili a popísali v článku časopisu Nature, okamžite naznačovala, ako sa dá DNA kopírovať a prenášať z jednej generácie na druhú.“
Tieto informácie sa tak stali základom ďalšieho biologického výskumu. V 70-ych rokoch sa vedcom podarilo po prvý raz skopírovať a manipulovať DNA, ktorá sa od tých čias stala nástrojom genetických aplikácií, používaných stále častejšie vo výrobe, poľnohospodárstve a kriminológii.
Najväčšie šance má momentálne výskum štruktúry DNA pre človeka v medicíne. Práce na identifikácii ľudského genómu urýchlili objav jednotlivých génov, zodpovedných za niektoré vrodené vady, či choroby. A tak sa výskum začal zaoberať možnosťami liečenia doteraz neliečiteľných, či neodstrániteľných defektov genetickej povahy, vrátane srdcových chorôb, cukrovky, či rakoviny.
Hovorí opäť Christopher Austin z Národného ústavu ľudského genómu:
Audio:„Vystopovanie genetických rozdielov medzi jednotlivcami, ich súvislosti s chorobami a následné určenie diagnózy a prípadne i liečenia, vychádzajúceho zo získaných informácií, to ešte chvíľu potrvá. Ale už sa na tom pracuje.“
Objavenie štruktúry DNA však znamenalo aj revolúciu z filozofického hľadiska. Peter Clark, profesor Univerzity Sv.Andrewa vo Veľkej Británii, tvrdí, že význam tohto objavu už dávno prekročil hranice priemyslu a medicíny:
Audio:„Dnes môžeme vidieť celú fyziku, chémiu a biológiu ako jednotné kontinuum stále komplexnejších fyzikálnych systémov. A to je podľa mňa nesmierne významný prevrat. Dnes máme jednoducho k dispozícii už iba dve základné kategórie – myseľ a hmotu.“
Samotná špirálovitá forma štruktúry DNA má už dnes akýsi štatút ikony – ovplyvnila viaceré oblasti umenia – grafiku, film, design, ale aj hudbu. Profesor bunečnej biológie na Bernskej univerzite vo Švajčiarsku Daniel Schumperli pretvoril s pomocou počítača sekvencie štruktúry DNA do – hudby. Výsledok je prinajmenšom pozoruhodný.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|