Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       1. máj 2003 Hudobný server spoločnosti Apple Ivan Štulajter Magnetofónové pásky, kazety, magnetofóny, CD-napalovačky, videorekordéry – toto je stručný sumár tradičných nástrojov a zariadení, ktoré slúžia aj na prehrávanie platní a cédečiek s hudobnou produkciou. Umelci, vydavatelia a všetci tí, ktorí pracujú v zábavnom priemysle, z kopírovania diel, prirodzene, nikdy nemali a nemajú radosť. Prichádzali tým totiž o zisky. Keď však do toho všetkého prišiel ešte aj internet a na ňom hudobné servery s piesňami vo formáte MP3, situácia bola pre hudobný priemysel mimoriadne vážna. Asociácia amerických hudobných vydavateľov pred niekoľkými mesiacmi pohnala pred súd majiteľov hudobného servera Napster, ktorý bol akýmsi pionierom v poskytovaní hudby prostredníctvom internetovej siete. Podstata problému spočívala v tom, že z tejto služby hudobný priemysel nedostával peniaze. Inými slovami, išlo vlastne o pirátsku činnosť. Asociácia uspela a Napster musel s činnosťou prestať. Doslova prelomom v tejto oblasti je počin americkej počítačovej firmy Apple. Tá sprístupnila server, na ktorom ponúka zatiaľ 200 tisíc piesní v cene jeden dolár za kus, ale vo výhľade má zhruba milión skladieb. Spoločnosť získala podporu aj obávanej Asociácie amerických hudobných vydavateľov, pretože časť príjmov z “predaja” piesní smeruje tak k umelcom, ako aj vydavateľom. Zatiaľ si piesne môžu sťahovať z internetového servera len užívatelia počítačov Macintosh, ale koncom roka sa server otvorí aj pre majiteľov “pécečiek” s platformou Windovs. Adam Theirer z washingtonského Catovho inštitútu štart nového servera hodnotí nasledovne: Audio: “Sme svedkami posunu smerom k vačšej legitimite obchodných modelov sťahovania a využívania duševného vlastníctva, či už ide o hudbu alebo film. Nové modely musia ukázať, že uspokoja požiadavky spotrebiteľov.” Theirer v tejto súvislosti pripomína, že v 70-tych rokoch minulého storočia filmový priemysel v Hollywoode sa tvrdo bránil pred príchodom videorekordérov. Prax však ukázala, že to bolo krátkozraké a že nakoniec videopriemysel samotnému Hollywoodu prináša zisky. Ide “len” o to, aby sa vyriešila otázka vlastníckych práv, sankcií za ich porušovanie a aby sa efektívne prepojil celý obchodný reťazec, pozostávajúci z umelcov, producentov, vydavateľov, distribútorov a na samom konci videopožičovní a obchodov s videonahrávkami. Ďalší z amerických analytikov Peter Swire zo štátnej university v Ohiu k tomu dodáva, že zo strany hudobného priemyslu by bolo chybou, keby len na samotných spotrebiteľoch ponechal výber, či si legálne kúpia za relatívne vysokú cenu cédečko alebo si piesne “pokútne” stiahnu podľa slobodného výberu z internetu. Audio: “Výber medzi sedemnásť dolárovým cédečkom, ktoré zdá sa byť príliš drahé, a napálením pirátskeho cédečka, čo zdá sa byť zas nelegálne, je zlým výberom. Lepším výsledkom je mať primeranú cenu hudby, ktorá je s nami kdekoľvek, kde si ju chceme vypočuť.” Ak to zhrnieme, skúsenosti ukazujú, že technologický pokrok je nezastaviteľný a čo je technicky možné, sa väčšinou stane aj reálnym. Hudobný priemysel môže tvrdo napadať internetové pirátsvo. No popritom bude musieť nájsť obojstranne výhodný spôsob, ako sa spotrebitelia legálne dostanú k tým piesňam, o ktoré majú záujem, a to bez nákupu drahých cédečiek, a na druhej strane spôsob, ktorý mu zabezpečí profit. Nový hudobný server spoločnosti Apple ukazuje cestu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...